SWOT analýza za sektor sociálnych služieb

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza – sektor zdravotníctvo
  • SWOT analýza za sektor zdravotníctva
  • PESTLE analýza – sektor sociálnych služieb
  • SWOT analýza za sektor sociálnych služieb

Silné stránky

• prednosť poskytovania sociálnych služieb terénnou a ambulantnou formou pred pobytovou formou je zadefinovaná v zákone o sociálnych službách – poskytovanie nových komunitných sociálnych služieb si vyžaduje plánovanie iných personálnych štruktúr, normatívov a pracovných podmienok odborných a obslužných pracovníkov sociálnych služieb
• podpora procesu deinštitucionalizácie na medzinárodnej úrovni aj na národnej úrovni – nástroje podpory deinštitucionalizácie sociálnych služieb, rozvíjanie   ľudských zdrojov podľa potrieb deinštitucionalizácie, finančná podpora z EŠIF
• legislatívne definované požiadavky kvalifikačných predpokladov pre výkon odborných a obslužných činností v sociálnych službách
• legislatívne zakotvené normatívy maximálnych počtov prijímateľov ambulantných a pobytových sociálnych služieb na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov
• zavedenie inštitútu supervízie do všetkých oblastí poskytovania sociálnych služieb
• zavedenie podmienok kvality sociálnych služieb a ich hodnotenia do legislatívy, s osobitným zameraním na personálnu oblasť a rozvoj ľudských zdrojov
• legislatívne zakotvený inštitút Jednotného informačného systému sociálnych služieb
• existencia stavovskej organizácie sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce – vplyv profesijného združenia na rozvoj ľudských zdrojov (určovanie pravidiel a požiadaviek na celoživotné vzdelávanie, na etiku výkonu odborných činností, kvalifikačné predpoklady a pod.)
• legislatívne nastavené pravidlá pre celoživotné vzdelávanie sociálnych pracovníkov a odborných pracovníkov v oblasti sociálnych vecí a rodiny
• záujem pracovníkov v sociálnych službách o celoživotné vzdelávanie
• postupné presadzovanie moderných trendov poskytovania sociálnych služieb na národnej, regionálnej i lokálnej úrovni – záujem o rozvoj nových technológií, technologických zariadení a informatizácie v sociálnych službách, s vplyvom na uľahčenie výkonu odborných a obslužných činností, v niektorých prípadoch aj s vylúčením personálneho vstupu; záujem o energetickú úspornosť v sociálnych službách a pod.
• možnosti viaczdrojového financovania sociálnych služieb – vytváranie priestoru pre konkurencieschopnosť sociálnych služieb a zvyšovanie požiadaviek na kvalitu ľudských zdrojov
• komunikácia poskytovateľov sociálnych služieb s poskytovateľmi vzdelávania pri realizácii praktickej výučby študentov najmä zo študijných odborov sociálna práca, pedagogika, špeciálna pedagogika. Reflektovanie požiadaviek praxe do školského prostredia
• vysoká miera empatie a nadpráce odborných pracovníkov v sociálnych službách
• spoločenský dopyt a záujem o pozitívne zmeny v sociálnej oblasti

Slabé stránky

• vysoký dopyt po poskytovaní sociálnych služieb – nesúlad medzi potrebou a ponukou sociálnych služieb
• neaplikovanie zistení z analýz a výskumov, štatistická nejednotnosť výkazov o poskytovaných sociálnych službách, neexistujúci jednotný informačný systém sociálnych služieb,
• nezmapované požiadavky na ľudské zdroje v komunitných sociálnych službách
• len formálna existencia komunitných plánov sociálnych služieb, nedostatočná implementácia komunitných plánov do praxe, chýbajúce plánovanie sociálnych služieb vrátane ľudských zdrojov najmä v menších sídlach
• nedostatočne rozvinuté sociálne služby na komunitnej úrovni, nízka verejná laická i odborná diskusia o potrebe deinštitucionalizácie v samospráve, neosvojenie si vlastných kompetencií zabezpečenia sociálnych služieb, spoliehanie sa na pobytové sociálne služby zabezpečované vyššími územnými celkami, inštitucionálnym systémom s vysokým personálnym zastúpením
• vysoký podiel pobytových sociálnych služieb v porovnaní s terénnymi a ambulantnými službami – orientácia na iné pracovné podmienky a personálne požiadavky
• absencia koncepcie dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti o odkázané osoby – neexistujúci model a predstava personálneho riešenia
• nedostatočné medzirezortné prepojenie sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, školstva a spravodlivosti
• nízky spoločenský status pracovníkov zamestnaných v sociálnych službách
• nedostatok stredného odborného personálu – najmä opatrovateliek a zdravotných asistentov
• sústavné legislatívne výnimky z kvalifikačných predpokladov na výkon odborných činností v sociálnych službách, s následnou znižujúcou sa kvalitou odborného výkonu
• absentujúci a  nerozvinutý systém vzdelávania odborných pracovníkov v sociálnych službách
• finančné zabezpečenie  vzdelávania v spôsobilosti na výkon povolania a dopĺňania vedomostí a zručností potrebných na výkon sociálnej práce a odborných činností v sociálnych službách z verejných zdrojov výlučne pre pracovníkov štátnej a verejnej správy
• vzdelávanie pracovníkov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je závislé na vonkajších finančných zdrojoch, spravidla na finančných prostriedkoch z EŠIF
• slabé finančné ohodnotenie pracovníkov v sociálnych službách, nízko pod úrovňou priemernej mzdy na Slovensku
• nejednotné odmeňovanie rovnakých pracovných pozícií v sociálnych službách (u verejných poskytovateľov upravuje odmeňovanie zákon o odmeňovaní pri výkone prác vo verejnom záujme, u neverejných poskytovateľov Zákonník práce)
• vysoká fluktuácia zamestnancov v sociálnych službách
• vysoká fyzická a psychická záťaž pracovníkov v sociálnych službách, absentujúce sociálne benefity zamerané na rekondíciu zdravia pracovníkov v sociálnych službách
• administratívna záťaž zamestnancov v sociálnych službách
• nedostatočný rozsah realizovaných hodín supervízie v sociálnych službách v praxi
• nedostatočne využitý potenciál informačno-komunikačných technológií v sociálnych službách
• vysoký podiel prijímateľov sociálnych služieb zbavených spôsobilosti na právne úkony s určením opatrovníka / zástupcu poskytovateľa sociálnej služby
• sociálne služby poskytované vo veľmi obmedzenej forme osobám, ktoré zotrvávajú v segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby (častokrát je to spôsobené aj zlou sociálnou a technickou infraštruktúrou v daných lokalitách) – nezmapované dlhodobé potreby ľudských zdrojov v oblasti služieb krízovej intervencie
• nedostatočná podpora preventívnych programov v oblasti finančnej gramotnosti, právnej pomoci, zdravotnej edukácie,
• nízka informovanosť a schopnosť občanov uplatniť svoje práva a pod.
• chýbajúce systémy a sieť sociálneho, psychologického a právneho poradenstva dostupného aj sociálne ohrozeným občanom
• nevhodné architektonické riešenia budov (vrátane ich energetickej náročnosti), v ktorých sa poskytujú sociálne služby s vplyvom na ľudské zdroje (napr. fyzická náročnosť obsluhy imobilných prijímateľov sociálnych služieb bez dostupných technických pomôcok,  budovy bez výťahu, prestarnuté a nezateplené budovy náročné na údržbu a prevádzku a pod.)
• nejednotný systém rozdeľovania verejných zdrojov na sociálne služby, garantujúci plné financovanie len verejných poskytovateľov sociálnej služby – vytvára pozitívnu diskrimináciu ľudských zdrojov verejného poskytovateľa, zabraňuje prirodzenej konkurencieschopnosti a možnostiam zvyšovania kvality sociálnych služieb, diskriminuje pracovníkov neverejných poskytovateľov sociálnej služby
• suplovanie financovania základných a nevyhnutných terénnych sociálnych služieb (terénnej sociálnej práce, opatrovateľskej služby a pod.) formou národných a dopytovo orientovaných projektov – vytváranie dočasného krátkodobého efektu, čo spôsobuje personálnu neistotu a nestabilitu v sociálnych službách

Príležitosti

• existencia viacerých strategických dokumentov a programov na národnej úrovni, podporujúcich rozvoj komunitných služieb a možnosť plánovania ľudských zdrojov v nových podmienkach presadzujúcich lokálne orientované integrované sociálne služby
• reálna podpora a stimuly modernizácie, inovácie a integrácie sociálnych služieb z Európskej únie s dopadom na ľudské zdroje (využitie zdrojov z EŠIF a Plánu obnovy a odolnosti SR pri budovaní moderných foriem komunitných sociálnych služieb  s dostupnými modernými technologickými a kompenzačnými pomôckami umožňujúcimi sebaobsluhu prijímateľov sociálnych služieb, prípadne uľahčenie starostlivosti; projektov služieb lekárskej starostlivosti „na diaľku“ – využitie telemedicíny; na aplikovanie jednotného informačného systému poskytovateľov sociálnych služieb a pod.)
• priestor pre konkurencieschopnosť ľudských zdrojov v sociálnych službách vytvorením transparentného financovania sociálnych služieb, so zachovaním práva výberu poskytovateľa sociálnej služby prijímateľom sociálnej služby
• garantovanie primeranej mzdy zodpovedajúcej spoločenským potrebám a náročnosti výkonu odborných činností
• zabránenie odlevu odborných pracovníkov zo sektora sociálnych služieb do iných štátov
• adekvátne motivovanie pracovníkov v sociálnych službách na poskytovanie kvalitnej starostlivosti
• zabezpečenie pracovníkov v sociálnych službách, prostredníctvom sociálnych a pracovných benefitov – bezpečného pracovného prostredia, primeraného pracovného zaťaženia, kontinuálneho vzdelávania a možností profesionálneho rozvoja, kariérneho postupu, stimulov na podporu rodinného života, regenerácie zdravia, príplatkov za sťažené pracovné podmienky a i.
• zjednotenie systému odmeňovania pracovníkov v sociálnych službách
• personálna stabilizácia sociálneho sektora
• zvýšenie spoločenského statusu zamestnancov
• využívanie informačných a telekomunikačných technológií pri poskytovaní sociálnych služieb a vytváraní inovatívnych sociálnych služieb s odlišnými nárokmi na ľudské zdroje
• vytvorenie dôstojných pracovných podmienok a prostredia pre výkon praxe
• aplikovanie nových technológií a inovácií pre uľahčenie pracovných procesov, odľahčenie fyzicky náročných prác, modernizovanie prostredia s ohľadom na bezpečnosť pri práci
• inovovanie obsahu vzdelávania v odboroch, ktorých absolventi sa uplatnia v sociálnych službách v súlade s potrebami praxe, inováciami a so zameraním na rozvoj kľúčových kompetencií pre 21. storočie a prácu v multidisciplinárnom tíme
• legislatívne zakotvenie celoživotného vzdelávania pracovníkov v odborných činnostiach (definovanie špecializačných vzdelávacích programov, nadstavbových programov, samoštúdia a pod.) –  prepojenie celoživotného vzdelávania pracovníkov v sociálnych službách s potrebami prijímateľov sociálnych služieb a požiadavkami sociálnych systémov
• vytvorené legislatívne prostredie na efektívne plánovanie kapacít v sociálnych službách – zavedením Jednotného informačného systému do praxe
• zvýšenie investícií do sociálnej infraštruktúry a zníženie nerovnosti z hľadiska poskytovania sociálnej starostlivosti na regionálnej a miestnej úrovni
• využitie potenciálu neverejných poskytovateľov, ktorí uspokojivo a kvalitne zabezpečujú všetky potreby v oblasti sociálnych služieb
• prebiehajúce procesy transformácie a deinštitucionalizácie sociálnych služieb, podporujúce plánovanie ľudských zdrojov v inovatívnom komunitnom prostredí sociálnych služieb
• podpora miestnej zamestnanosti rozvojom nových kvalitných sociálnych služieb v komunite
• vytvorenie modelu sociálno-zdravotnej starostlivosti s orientáciou na potreby obyvateľstva a najmä na personalizáciu sociálnej a sociálno-zdravotnej starostlivosti
• zavedenie systematického prognózovania pracovnej sily v sociálnych službách, pri analýze trhu práce v sociálnych službách s akceptovaním sociálnych vplyvov (starnutie celej populácie, migrácia pracovníkov a pod.) a lokálnych špecifík a potrieb

Hrozby

• pretrvávajúci nedostatok v plánovaní verejných zdrojov na sociálne služby, plánovania ľudských zdrojov, v súvislosti so starnutím populácie
• vysoký dôchodkový vek pracovníkov v sociálnych službách
• nezáujem mladých ľudí o prácu v sociálnych službách
• nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v sociálnych službách
• absentujúca koncepcia politiky dostupného nájomného bývania umožňujúca efektívnu migráciu za prácou najmä mladých ľudí
• neochota samospráv prevziať na seba zodpovednosť za poskytovanie komunitných sociálnych služieb, ktoré majú byť alternatívou k pobytovým službám – základná prekážka pri plánovaní ľudských zdrojov v komunitných sociálnych službách
• nedostatočné finančné zdroje samospráv pri rozšírených kompetenciách sa negatívne kompenzujú v sociálnej oblasti
• zvyšujúci sa podiel sociálne vylúčených obyvateľov s vyššími nárokmi na odborných pracovníkov sociálnych služieb krízovej intervencie a poradenských služieb
• nedostatočná medzirezortná spolupráca spôsobujúca rigidné a tradičné plánovanie ľudských zdrojov
• uprednostňovanie inštitucionálnych služieb zo strany prijímateľov sociálnych služieb
• neexistujúca analýza nákladov a prínosov (CBA) prevencie verzus sanácie „inštitucionálna“ sociálna starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a stále pretrvávajúce „inštitucionálne myslenie“ zamestnancov pracujúcich v sociálnych službách, čo hlboko zasahuje do práv a slobôd prijímateľov sociálnych služieb
• vážne ohrozenie celej stratégie deinštitucionalizácie, s ktorou sa pracovníci nevedia stotožniť a odpútať sa od podstaty inštitucionálnej sociálnej starostlivosti. Problematika je zhrnutá v potrebe  vzdelávania v „Príležitostiach“.
• nedostatočná ekonomická stimulácia a pretrvávajúca migrácia pracovníkov v sociálnych službách (prevažne opatrovateliek) do ekonomicky silnejších štátov (lepšie pracovné podmienky, lepšie finančné ohodnotenie a pod.)
• odklon od európskeho smerovania rozvoja sociálnych služieb v prirodzenom integrovanom prostredí človeka a nenaplnenie predstáv plánovania ľudských zdrojov v inovatívnych podmienkach (Deinštitucionalizácia je nielen národná, ale aj európska stratégia a predpokladá úplné zrušenie inštitucionalizovanej starostlivosti, t. j. starostlivosti vo veľkokapacitných sociálnych službách (nové komunitné sociálne služby podporované z EÚ majú byť plánované v kapacite najviac 6 + 6 miest v jednom bytovom dome). Podľa toho je potrebné urobiť predbežnú analýzu potreby inej štruktúry personálnych zdrojov – odborných a obslužných pracovníkov. V nových komunitných sociálnych službách bude potrebné plánovať viacej opatrovateľov, pracovníkov sociálnej rehabilitácie, sociálnych a odborných pracovníkov, menej obslužných pracovníkov – prevádzkovo-technických pracovníkov a pod.)
• neschopnosť systému zabezpečiť kvalitné sociálne služby garantovanou kvalifikovanou pracovnou silou pre všetkých, ktorí ich potrebujú
• slabá odborná úroveň sociálnych pracovníkov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie bez predchádzajúcej znalosti sociálnej problematiky,
• zneužívanie sociálnej problematiky na politické ciele (nenaplnené predvolebné sľuby o zámeroch v sociálnych službách, o zvyšovaní platov pracovníkov v sociálnych službách, rozvoji výstavby sociálnych služieb, first hausing projektov pre ľudí bez domova a pod.)
• zneužívanie klientov v sociálnych službách na propagáciu osobných záujmov (Neprimeraná propaganda sociálnych zámerov niektorých lokálnych zástupcov samospráv – napríklad budovanie veľkokapacitných zariadení sociálnych služieb (bez predchádzajúcej znalosti legislatívneho  prostredia sociálnych služieb a pod.), poskytovanie jednorazovej vecnej výpomoci bez systémových opatrení, a pod.