Manažérske zhrnutie

Sektor Vzdelávanie, výchova a šport patrí medzi top 29 % sektorov s najvyšším príspevkom k tvorbe HDP.

Sektor Vzdelávanie, výchova a šport z hľadiska ľudských zdrojov zahŕňa celú populáciu. Tento sektor je mimoriadne dôležitým z hľadiska svojho poslania, podielu na HDP (2,7 %), tvorby pridanej hodnoty (61 % podiel pridanej hodnoty na produkcii sektora) a zamestnanosti v národnom hospodárstve.

Sektor je spoluzodpovedný za dostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre všetky ostatné sektory. Je to podstatné špecifikum, pretože sektor na jednej strane pripravuje ľudské zdroje pre trh práce, na druhej pripravuje ľudské zdroje pre prípravu kvalifikovanej pracovnej sily podľa potrieb trhu práce pre ostatné sektory. Z toho plynie prirodzená potreba kooperácie nielen s hospodárskymi odvetviami, ale prakticky so všetkými sektormi slovenskej spoločnosti. Ukážkou postupného zvyšovania prepojenosti inovatívneho vzdelávania s potrebami podnikateľského sektora a praxe môže byť zákon č. 309/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. V jeho rámci je zadefinovaná Národná stratégia regionálneho rozvoja ako základný dokument na podporu regionálneho rozvoja na národnej úrovni. V nej sú identifikované základné oblasti týkajúce sa aj vzdelávania a inovácií, z ktorých plynú viaceré závery pre zlepšenie národnej a regionálnej úrovne, ako budovanie celoživotného vzdelávania, zvýšenie investícií do vzdelania, zameranie sa na cieľové potreby trhu v rámci vzdelanostnej úrovne a kvalifikácie pracovných síl, prípadne cielené vytváranie a aplikovanie nových poznatkov a inovácií týkajúcich sa edukačného procesu s vplyvom na ekonomiku. V prípade Slovenska môžu mať tieto činnosti rozhodujúci strategický význam.

Napriek tomu patrí medzi menej dynamicky rastúce sektory (za posledných dvadsať rokov došlo ku zmene počtu pracovníkov iba o 1%) a tvorí 9% celkovej zamestnanosti v SR. V medzinárodnom porovnaní tak SR patrí k tretine krajín s najnižším podielom sektora na celkovej zamestnanosti.

Z regionálneho hľadiska podielu na tvorbe HDP má dominantné postavenie najmä v Banskobystrickom kraji, kde tvorí približne 12 % krajského HDP a v Košickom kraji s podielom daného sektora na úrovni 11 %. Podiel sektora na celkovej produkcii ekonomiky SR v rokoch 2001-2011 mierne poklesol (z 2,6 na 2,2 %) a potom opäť vzrástol na dnešných 2,7 %, je možné predpokladať rast tohto podielu v budúcich obdobiach v súvislosti s dobiehaním vyspelejších európskych krajín, keďže sektor Vzdelávanie, výchova a šport má v 26 krajinách EÚ dominantnejší podiel na tvorbe HDP ako v SR. Najvýznamnejšie postavenie má sektor v krajinách ako Dánsko, Francúzsko, Belgicko (9 %).

V medzinárodnom porovnaní patrí SR medzi krajiny s najnižšou produktivitou práce na zamestnanca v sektore vzdelávanie, výchova a šport. Na druhej strane patrí medzi krajiny s najvyššími ziskami pripadajúcimi na jednotku produkcie a súčasne s najvyššími nákladmi práce pripadajúcimi na jednotku produkcie (vytvorenej hodnoty) v tomto sektore.

Sektor patrí medzi 4 % sektorov s najvyšším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.

Sektor je v porovnaní s celým národným hospodárstvom veľmi silne feminizovaný a vysoko kvalifikovaný. Podiel žien v sektore Vzdelávanie, výchova, nepočítajúc oblasť športu, je 73,5%, zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním je v sektore 82%, čo predstavuje 17% všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR. Z týchto 82 % vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov sektora má 68 % z nich vyštudovaný optimálny odbor vzdelania. Pokiaľ ide o segment športu, úroveň dosiahnutého vzdelania sa trochu líši; 46% osôb zamestnaných v športe má strednú úroveň vzdelania (úrovne ISCED 3-4), nasleduje 39% s vysokou úrovňou (ISCED 5-8) a 15% s nízkou úrovňou vzdelania (najviac na úrovni ISCED 2).

V sektore Vzdelávanie, výchova a šport v súčasnosti pracuje o 1 % viac osôb ako pred 20 rokmi a podieľa sa 9 % na celkovej zamestnanosti v SR. Nárast bol zaznamenaný predovšetkým v hlavnej triede zamestnaní 2 Špecialisti. Z hľadiska odvetvovej štruktúry zamestnanosti pracuje 79,6 % zamestnancov sektora v divízii 85 Vzdelávanie, 6,4 % v divízii 94 Činnosti členských organizácií, 5,3 % v divízii 74 Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti, 4,7 % v divízii 93 Športové, zábavné a rekreačné činnosti a 3,9 % v divízii 72 Vedecký výskum a vývoj. Potenciál pre rast je v divízii 85 Vzdelávanie predovšetkým v predškolskom, základnom vzdelávaní a v celoživotnom vzdelávaní. Počet zamestnancov v týchto oblastiach rástol aj v rokoch 2012-2019, zatiaľ čo počet zamestnancov v oblasti vysokoškolského vzdelávania klesal. Tento trend bude pokračovať v dôsledku negatívnych demografických trendov a rastúceho podielu odchodu potenciálnych študentov do zahraničia. Očakáva sa i stagnácia podielu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, ako i rastúca fluktuácia.

Z regionálneho hľadiska má dominantné postavenie Bratislavský kraj, ktorý zamestnáva 22 % zamestnancov sektora. V sektore dochádza za prácou do iného kraja 30 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Žilinského kraja, pričom za posledných 5 rokov rástol podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 3 roky vyšší ako celkový priemer v SR (47 r. vs 44 r.), pričom až 31% je v kategórii 55+ r. (celá SR 23%), čo z neho robí jeden zo sektorov s najstaršími zamestnancami. V kategórii 60+ r. za posledných 10 rokov došlo k nárastu o vyše 13%.

Vývojové tendencie do r. 2030 predpokladajú, že väčšinu kumulatívneho dopytu bude tvoriť  nahradzujúci dopyt a pokles v expanznom dopyte. Pri tvorbe dodatočných pracovných príležitostí tak bude dominovať náhrada pracovných síl odchádzajúcich do dôchodku (napr. v zhluku zamestnaní Učiteľstvo a Pedagogické vedy to bude až 95,8% potrieb). Expanzný dopyt sa očakáva v zamestnaní Logopéd.

V sektore sa očakáva disparita absolventov.

V priebehu najbližších 5 rokov bude dodatočne potrebných 10 tisíc pracujúcich v sektore, predovšetkým ako náhrada pracovných síl. Očakáva sa, že na pracovný trh príde v tomto období 12 tisíc absolventov kvalifikovaných pre prácu v tomto sektore. Vo vzťahu k potrebám trhu práce sa očakáva nedostatok absolventov SŠ (pokryjú cca 67% pracovných príležitostí vhodných pre absolventov) a na druhej strane bude prebytok absolventov VŠ prichádzajúcich na trh práce. Výnimkou sú absolventi odboru Logopédia. Podľa prognóz by bolo potrebné doplniť trh práce o vyše 200 absolventov, avšak očakávaný počet absolventov do r. 2025 je cca 90. Celkovo sa predpokladá, že 19% absolventov sa uplatní v sektore (z toho počtu 15% stredoškolákov a 22% vysokoškolákov) a 81% sa uplatní v iných sektoroch.

Ochotu zamestnať sa v sektore môže znižovať podpriemerná úroveň miezd v sektore. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 29 % sektorov s najnižšími mzdami v SR. Mzdy v sektore sú v porovnaní s priemerom SR nižšie o 12%, hoci za poslednú dekádu došlo k nárastu o 63%. Rozdiely sa znižujú vďaka rýchlejšiemu nárastu v porovnaní s priemernou mzdou všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.

Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 12 % nižšia ako priemer v SR kým mediánová mzda sa približne rovná mediánu v SR. Napriek tomu je vývoj miezd v sektore priaznivý a vykazuje vyššiu dynamiku v porovnaní s priemerom SR s 13 % priemerným ročným rastom počas posledných 10 rokov. Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 72 Vedecký výskum a vývoj (1 303 EUR). Naopak, najnižšia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 94 Činnosti členských organizácií (656 EUR). V medzinárodnom porovnaní je zárobok zamestnanca v sektore o 70% nižší než priemer európskych krajín.

Sektor vzdelávanie, výchova a šport patrí medzi sektory s nižším potenciálom automatizácie. V najbližších 20­tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 6 % pracovných procesov, ktoré v súčasnosti vykonávajú zamestnanci, čo by pri súčasnej úrovni zamestnanosti predstavovalo 8,2 tisíca zamestnancov. Substitúcie sa týkajú najmä zamestnaní Učiteľ základnej školy, Učiteľ materskej školy a Školník. Moderné technológie však pravdepodobne ovplyvnia charakter práce v tomto sektore prostredníctvom práce z domu, ktorú môže vykonávať 47 % zamestnancov, čo je výrazne nad priemerom SR vo výške 30 %. Zvládnutie nových technológií sa postupne stane aj nevyhnutnou zložkou kvalifikácie pre väčšinu odborov v sektore.

Výchovou a vzdelávaním sa utvára nielen kvalifikačný potenciál človeka, ale formuje a kultivuje sa osobnosť človeka, jeho celková kultúrna úroveň. Formuje sa tak sociálny kapitál absolventov, ktorí získavajú kompetencie, vďaka ktorým sa ľahšie integrujú do spoločnosti a realizujú v praxi. Sociálny rozmer ľudského kapitálu závisí najmä od vzdelania a je to najmä škola a jej výchovné a vzdelávacie pôsobenie, ktoré spoločnosti významne pomáha obnovovať svoj sociálny kapitál. V tejto súvislosti sa v kurikule na všetkých stupňoch škôl objavujú nové vzdelávacie prístupy, ktorých cieľom je komplexnejšia príprava žiakov a študentov na život v podmienkach globalizovaného sveta. Venuje sa tak pozornosť aj formovaniu sociálnych kompetencií, vďaka ktorým sa absolventi budú schopní vyrovnávať s viacerými fenoménmi, javmi a zmenami v globalizujúcom sa svete.

Manažérske zhrnutie prezentuje pohľad na sektor z hľadiska podielu na tvorbe HDP, teritoriálneho, demografického a rodového členenia, vzdelania, sociálneho postavenia pracovníkov sektora a podľa možnosti aj v rámci medzinárodného porovnania. Vychádza pritom z analýz dostupných štatistických dát. Venuje sa aj vývojovým tendenciám. Všímame si aj štatistiky OECD, Eurostatu a European Inovative Scoreboard, vzťahujúce sa na vzdelávanie, zamestnanosť, vývoj a inovácie. Slovensko podľa nich patrí do skupiny tzv. miernych inovátorov (21. miesto v EÚ). Za relatívne silné stránky inovačného systému na Slovensku EK označila vplyvy na zamestnanosť, vplyvy na predaj a ľudské zdroje.  Relatívne nedostatky sú podľa nej priamo u inovátorov, v intelektuálnych aktívach a atraktivite výskumných systémov. Kým v oblasti ako výdavky na výskum a vývoj vo verejnom sektore sa situácia v SR významne zlepšila, pohoršili si kategórie ako poskytovanie investícií do spoločností, ktoré ponúkajú školenia v oblasti IKT.

 Tento prístup umožnil kvalifikované spracovanie kľúčových analýz (PESTLE a SWOT), ktoré na jednej strane reflektujú na aktuálny stav, na strane druhej na predikcie či prognózy ďalšieho predpokladaného vývoja. Niektoré reagujú na dlhodobo pretrvávajúce problémy či nedostatky, ďalšie na investičný dlh v sektore a ďalšie zas na potreby, ktoré vyvolávajú predovšetkým technologické inovácie. Je potešiteľné, že korešpondujú s nosnými zámermi zo stratégií európskeho významu a tak môžu účinne prispievať k naplneniu strategického smerovania sektora. Podmienky, za ktorých sa majú strategické opatrenia realizovať vnímame ako integrálnu súčasť tvorby analytickej časti dokumentu. Predstavujú totiž podmienky uskutočniteľnosti v ďalej časti navrhovaných opatrení a tým legitimizujú vnímanie dokumentu ako stratégie a nie iba formulovanie vízie.  

Sektor Vzdelávanie, výchova a šport je podľa špecifík rozčlenený na 9 segmentov. Analýza trendov na najbližšie decénium však poskytuje možnosť rozpoznať faktory, ktoré sú univerzálne (t. j. ovplyvňujúce vývoj v každom segmente) a na jej základe identifikovať kritické a kľúčové činitele ďalšieho rozvoja.

Kritické činitele:

Kľúčové činitele:

Identifikované kritické a kľúčové činitele chápeme ako zadanie pre sektorové opatrenia zamerané na prípravu a zabezpečenie ľudských zdrojov v sektore v súlade s predpokladaným vývojom do roku 2030.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.