Adaptácia sektora na trvalo udržateľný rozvoj

Ekologická a udržateľná výroba je kľúčovým záväzkom členských krajín EÚ pre dosiahnutie klimaticky neutrálneho spoločenstva. Pripravovaná obnova hospodárstva EÚ v dôsledku pandémie považuje zelenú ekonomiku za jeden zo svojich základných kameňov obnovy, ktorý má napomôcť dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Sektor sa preto aktívne zaoberá problematikou alternatívnych palív (vodík, bioplyn, elektrifikácia výroby) a tiež s tým spojenými zásadnými zmenami v charaktere práce zamestnancov. I keď robotizácia a automatizácia zvyšujú efektivitu výroby a prispievajú k ekologickým cieľom sektora, ich charakter môže potenciálne ohroziť existujúce pracovné miesta. Na druhej strane, s príchodom implementácie cirkulárnej ekonomiky a aktívneho rozvoja v rámci výziev podporovaných EK, budú vznikať nové pracovné miesta. Existujúci a budúci zamestnanci sa uplatnia pri nakladaní s nevyužiteľnými materiálmi vo výrobe, ktoré sú dnes skládkované. To samozrejme znamená vstup nových technológií do výroby a potrebu ďalšej kvalifikácie pracovnej sily. Trvalo udržateľný rozvoj so sebou prináša i nové vysoko efektívne technológie, ktoré produkujú špecializované produkty. Tieto technológie (napr. nanotechnológie, 3D tlač) dnes ešte len vstupujú do vzdelania a ich priama aplikácia vo výrobe sa v tejto chvíli blíži rýchlejšie ako je nastavené tempo prispôsobovania vzdelávania zamestnancov. Zároveň je potrebné podotknúť, že nové i tradičné výrobky musia spĺňať výzvu plnej a nekonečnej recyklovateľnosti. Tieto výzvy však nezávisia až tak od samotného charakteru konkrétnych inovácií, ale od toho, aby bola pracovná sila kvalifikovaná a pripravená nielen na zmeny, ktoré sú tu už dnes, ale i na tie, ktoré k nám ešte len prídu.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.