Manažérske zhrnutie

Sektor má v súčasnosti 0,8 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne klesá. Z hľadiska tvorby HDP tak patrí medzi štyri sektory s najnižším príspevkom k tvorbe HDP. Nižší príspevok k HDP majú v SR len sektory Textil, odevy, obuv a spracovanie kože; Celulózo-papierenský a polygrafický priemysel a Ťažba a úprava surovín, geológia. Aj napriek nízkemu podielu tohto sektora na HDP v SR patríme medzi krajiny s najvyšším príspevkom sektora k HDP. Najvýznamnejšie postavenie má sektor v našich susedných krajinách, v Poľsku a Česku. Sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály má pasívne saldo obchodnej bilancie, to znamená, že vyvážame o 11 % menej produktov sektora ako dovážame. Podiel vývozu sektora na celkovom vývoze zo SR predstavuje 1,2 %, pričom tento podiel sa za poslednú dekádu nezmenil. Dovoz produktov sektora predstavuje 1,4 % z celkového dovozu v SR a tento podiel klesá.

Spoločnosťami s najvyššou pridanou hodnotou sú Johns Manville Slovakia, a.s. a RONA, a.s., ktoré spolu tvoria 13 % celkového HDP v sektore. Top 10 spoločností tvorí približne 42 % HDP v sektore.

Sektor má dominantné zastúpenie predovšetkým v Trenčianskom kraji, kde tvorí približne 3 % krajského HDP a v Trnavskom kraji s podielom daného sektora na úrovni 2 %. Tieto dva kraje tvoria spolu 38 % celkového HDP sektora v SR.

Najvyšší príspevok (44 %) k HDP sektora majú podniky so 100 – 499 zamestnancami. Príspevok tejto kategórie mierne rastie, v roku 2010 bol na úrovni 42 %. Daná veľkostná kategória má v sektore dominantnejšie postavenie ako v SR, kde tvorí 20 % HDP.

Z celkového počtu 19 000 pracujúcich v sektore tvoria 86 % zamestnanci v podnikoch a 14 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia a ich zamestnanci. V sektore v súčasnosti pracuje o 32 % menej osôb ako pred 20 rokmi. Sektor sa síce podieľa len 1 % na celkovej zamestnanosti v SR, avšak v medzinárodnom meradle patríme medzi krajiny s najvyšším podielom tohto sektora na zamestnanosti. V sektore prevažujú muži. Ich podiel rastie, z 73 % v roku 2015 na súčasných 74,9 %. Z hľadiska veku zamestnancov patrí sektor medzi mladšie sektory. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v dvoch tretinách sektorov.

V sektore dominujú tuzemské podniky s 91 %-ným zastúpením a 51 %-ným podielom na zamestnanosti sektora. V sektore tak pracuje takmer polovica zamestnancov v zahraničných podnikoch, celkovo v SR je tento podiel na úrovni 27 %.

Zamestnanec v sektore vyprodukuje 36 000 EUR pridanej hodnoty za rok, čo je o 5 % vyššia produktivita práce ako v SR. V horizonte rokov 2010 – 2019 došlo v sektore k nárastu produktivity práce o 43 %. Mzdy v sektore sú na úrovni 1 384 EUR, čo je o 10 % viac ako priemer v SR. Od roku 2010 vzrástli mzdy v sektore o 57 % a teda rastú rýchlejšie ako produktivita práce.

V roku 2019 investovali podniky v sektore do vedy a výskumu 3,6 mil. EUR. V porovnaní s ostatnými sektormi patrí sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály medzi sektory s podpriemernými investíciami do vedy a výskumu a tvorí 0,5 % celkových výdavkov do vedy a výskumu v SR.

V najbližších 5 rokoch bude v sektorových zamestnaniach potrebných celkovo 1 000 osôb, z čoho až
70 % bude predstavovať náhrada pracovných síl, resp. odchod zamestnancov z trhu práce (predovšetkým do starobného dôchodku). Absolventi z korešpondujúcich odborov vzdelania sa však zväčša neuplatňujú v tomto sektore a je ich malý počet.

V sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály sa tak do roku 2025 očakáva nedostatok absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelania a sektor bude musieť čerpať pracovné sily aj mimo požadovanej kvalifikácie. Približne polovicu potrieb trhu práce v sektore budú tvoriť potreby v zamestnaniach Operátor strojov na výrobu minerálnych vlákien a stavebných materiálov, Prevádzkový zámočník, Kamenár, Pomocný pracovník v sklárskej výrobe a Sklár.

Sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály patrí medzi sektory s vyšším potenciálom automatizácie. V najbližších 20­tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 72 % pracovných procesov, ktoré v súčasnosti vykonávajú zamestnanci.

KRITICKÉ ČINITELE 

• Starnutie zamestnancov v sektore a zdravotná spôsobilosť

Starnutie obyvateľstva, nepriaznivý demografický vývoj (generačná výmena) výrazne ovplyvnia rozvoj odvetia v nasledujúcich pätnástich rokoch a budú mať vplyv na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v sektore. Nízka úroveň ohodnotenia vo výrobe nekovových materiálov v okrajových okresoch východného a stredného Slovenska, náročné pracovné podmienky – manuálna a fyzická náročnosť výroby v rizikovom prostredí spôsobujú negatívne vnímanie sektora a nezáujem žiakov o štúdium na stredných školách. 

• Nesúlad medzi vzdelávacím systémom a potrebami trhu práce

Existuje nesúlad medzi vzdelávacím systémom, kvalifikačnou štruktúrou absolventov a potrebami trhu práce. Vzdelávací systém zaostáva za trendmi v oblasti: digitalizácie, merania a regulácie, automatických systémov riadenia, informačných technológií, robotiky, kybernetiky, nanotechnológií a 3D tlače.

• Reforma školstva

Reforma vzdelávacieho systému v posune od systému zameraného na memorovanie k systému zameranému na rozvoj a osvojenie si kľúčových kompetencií.

• Inovácie v sektore

Vplyvom zavádzania nových technológií a inovácií (digitalizácie, merania a regulácie, automatických systémov riadenia, informačných technológií, robotiky, kybernetiky, nanotechnológií a 3D tlače) sa predpokladá riziko náročnejšieho procesu rekvalifikácie starších generačných ročníkov pri očakávanej zmene súčasných a vzniku nových zamestnaní.

• Nedostatok absolventov stredných a odborných škôl v sektore

Nedostatok absolventov je potrebné riešiť zmenou financovania školstva s dôrazom na vyššiu podporu technicky orientovaných odborov.

• Legislatívne zmeny a obmedzenia

V snahe eliminovať negatívne vplyvy sektora na životné prostredie sa postupne prijímanú opatrenia ako napríklad zavedenie alternatívnych palív, prijímanie opatrení v súvislosti s nízkoemisnými zónami, zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami a podobne. 

Nepredvídateľné časté legislatívne zmeny majú negatívny vplyv na náklady, konkurencieschopnosť a v neposlednom rade aj na zamestnanosť.

KĽÚČOVÉ ČINITELE 

• Školský systém vzdelávania

Zosúladenie vzdelávania s aktuálnymi vývojovými trendami v sektore, napr. digitalizácia, meranie a regulácia, automatizácia systémov riadenia, informačných technológií, robotika, kybernetika, nanotechnológie a 3D tlač. Implementácia nových vedomostí a zručností vyplývajúcich z inovácií a technologických zmien do odborov vzdelávania, resp. študijných programov pre všetky úrovne vzdelávania. Je potrebné zabrániť odlivu mozgov a naopak pritiahnuť zahraničných špecialistov a špecialistov emigrujúcich do zahraničia za lepšími podmienkami.

Udržanie a rozvoj duálneho vzdelávania na stredných školách a vybudovanie duálneho systému vzdelávania pre vysoké školy, ako spôsob prípravy kvalifikovaných zamestnancov.

• Trend zavádzania inovácií v sektore

Inovačné a technologické trendy budú výrazne formovať smerovanie sektora, čo so sebou prináša možnosť na ďalší rozvoj v oblasti ľudských zdrojov. Bude dôležité sa zamerať na rozvoj nových zručností zameraných na obsadenie novovzniknutých pozícií, ktoré vzniknú z dôvodu inovácií a technologických zmien, napr. digitalizácia, meranie a regulácia, automatizácia systémov riadenia, informačných technológií, robotika, kybernetika, nanotechnológie a 3D tlač. Úbytok vybraných pracovných pozícií bude na druhej strane vykompenzovaný o nové príležitosti pre špecialistov. 

• Podpora štátu v sektore v oblasti vývoja a výskumu

Podpora štátu v sektore by mala zahŕňať finančné prostriedky pre podporu vzdelávania kvalitných výskumných pracovníkov a profesionálov v priemysle. Zároveň je potrebné, aby sa štát zameral podporu výskumu spojeného s aktivitami sektora, a vytvoril priestor, ktorý by podporoval spoluprácu medzi zamestnávateľmi a výskumnými inštitúciami.

• Obnova sektora po pandémii

Vplyv pandémie na fungovanie sektora bol výrazný a sektor čelil nedostatku materiálov, ako sú chemikálie a strojové súčiastky od dodávateľov, ktorí mali z dôvodu pandémie vlastné problémy. Kríza otriasla dôverou investorov na celom svete. Zároveň vytvorila množstvo nových príležitostí pre zvyšok spoločnosti.