Poslanie sektora

Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno, ale je čas zamyslieť sa nad tým, či prežije, či je schopné ísť na vlne inovácií a či je schopné bojovať s nástrahami modernej, rýchlej a tiež pandémiou zasiahnutej doby.

Sektor remesiel a osobných služieb zahŕňa v rámci hospodárstva sústavu činností týkajúcich sa remeselnej výroby v potravinárstve a v kultúre, remeselných živností v stavebníctve a v strojárstve, týkajúcich sa osobných služieb a predstavuje aj tradičné remeslá. Je však nevyhnutné uviesť, že sektor je charakteristický svojou rôznorodosťou a zasahuje aj do divízií naprieč celým SK NACE Rev. 2, napr. v rámci sekcie C Priemyselná výroba, je to divízia 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku, výroba predmetov zo slamy a prútia. V podstate celá divízia patrí do remesiel a osobných služieb a tento sektor výrazne zasahuje aj do ďalších divízií Priemyselnej výroby. Sú nimi divízie 15 Výroba kože a kožených výrobkov, 14 Výroba odevov, 13 Výroba textilu a čiastočne tiež 11 Výroba nápojov a 10 Výroba potravín. Sektor zasahuje výrazne aj v rámci sekcie F Stavebníctvo, v divízii 43 Špecializované stavebné práce a v sekcii R Umenie, zábava a rekreácie je prienik do divízie 90 Tvorivé umelecké a zábavné činnosti.

So sektorom Remeslá a osobné služby je potrebné počítať do budúcnosti, keďže je to tradičný sektor založený do veľkej miery na historických hodnotách a kultúre. Na druhej strane, aj keď sú tradičné remeslá jedinečné zachovávaním svojich tradičných postupov práce, prieniku inovácií sa neubránia. Pre ich využívanie bude kľúčová vyššia technická gramotnosť remeselníkov. Trendom je využívanie nových technológií aj v oblasti remesiel a osobných služieb,. Presadzuje sa digitalizácia alebo 3D tlač. Faktom však zostáva, že originál z rúk tradičnej čipkárky, výšivkárky alebo umeleckého kováča nenahradí žiaden 3D model čipky, výšivky, či železnej brány.

Keďže záujem mladých ľudí o vykonávanie remeselnej práce klesá, je potrebné venovať mu zvýšenú pozornosť aj v rámci formálneho a neformálneho vzdelávania mládeže. Existujú rôzne občianske združenia sprostredkúvajúce tradičnú kultúru a remeslá mladým ľuďom v rámci neformálneho vzdelávania.

V rámci formálneho vzdelávania, konkrétne odborného školstva, sú kľúčovými vzdelávacie programy. Definujú nielen obsah vzdelávania, ale určujú pre jednotlivé študijné a učebné odbory hlavné priority a víziu do budúcnosti. Do obsahov štátnych vzdelávacích programov by mali byť integrované inovácie a najnovšie poznatky z oblasti vedy a výskumu, napr. problematika miery automatizácie, robotizácia a iné, ktoré úzko súvisia so sektorom. Dôležitou témou, ktorá by mala byť súčasťou vzdelávania, je aj problematika rozvoja podnikateľských zručností mladých ľudí.

Dokument Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 – 2027 zdôrazňuje význam podpory malého a stredného podnikania. Na situáciu v sektore a na dopad na podnikanie môžu mať v budúcnosti vplyv nielen demografický vývoj, ale napríklad aj nedostatočná schopnosť súčasného odborného školstva reagovať na potreby trhu práce.

Významný dopad na podnikanie bude mať v budúcnosti aj zavádzanie digitalizácie a využívanie informačných a komunikačných technológií. Z tohto pohľadu je opäť nevyhnutná rýchla reakcia formálneho vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporiť posilnenie zručností a nadobúdanie kľúčových kompetencií potrebných pre uplatnenie sa na meniacom sa trhu práce a rozvoj digitálnych zručností ale aj napr. vytvorenie systematického prístupu pre testovanie kompetencií študentov stredných škôl.

Ako problémové sa v sektore javia nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a nie práve ideálne regionálne rozloženie pracovných síl. Tento nesúlad je možné riešiť prostredníctvom hodnotenia výstupov a parametrov, ktoré vplývajú na súlad potrieb trhu práce so vzdelávacím systémom, najmä prostredníctvom úpravy počtu tried prvých ročníkov stredných škôl, na regionálnom a sektorovom princípe, úpravy štruktúry učebných a študijných odborov podľa očakávaného hospodárskeho vývoja, registra uplatniteľnosti absolventov. Nedostatok pracovnej sily bude potrebné riešiť aj zlepšením prístupu ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a k celoživotnému vzdelávaniu (ďalej len „CŽV”). CŽV, neformálne vzdelávanie či informálne učenie sa je významným predpokladom pre získavanie nových vedomostí a zručností, ktoré sú dôležité pre uplatnenie sa na rapídne sa meniacom trhu práce a na zlepšenie schopnosti adaptovať sa na nové podmienky vychádzajúce z tzv. Priemyslu 4.0. Tento typ vzdelávania dokáže promptnejšie reagovať na výzvy na trhu práce a potreby sektora ako formálne vzdelávanie, ale dokáže tiež kontinuálne zapájať dospelých do vzdelávania a učenia sa.

Je nevyhnutné mať konkrétnu víziu týkajúcu sa jednotlivých divízií a služieb. V sektore je vnímaná týmto spôsobom: 

Osobné služby – kaderníčky, pedikérky, manikérky, kozmetičky, barberi: Strategickou víziou je zabezpečenie každoročného nárastu počtu nových kvalitných prístrojov, ktoré musia byť antialergénne, bezpečnejšie a ekologickejšie. Kvalitné nástroje znamenajú aj o 10 % kratšiu dobu na výkon povolania.

Napriek vysokému záujmu o vzdelávanie v odboroch osobných služieb, po ukončení štúdia väčšia časť absolventov nepracuje vo svojom odbore. Bude preto potrebné prispôsobiť počet budúcich absolventov dopytu na strane trhu práce.

Bezpečnostné služby – rozdiely vo vybavení sa pomaly vyrovnávajú so západnou Európou, avšak cena práce je nižšia. Hlavne z toho dôvodu veľa pracovníkov nachádza uplatnenie v zahraničí.

Pracovná náplň pracovníka bezpečnostnej služby je stále náročnejšia. Bude smerovať k tomu, že bude vysokošpecializovaným pracovníkom, ktorého sa absolútne dotýka digitalizácia. Do roku 2030 bude v sektore menší počet ľudí, pretože mnohé ich výkony nahradí nová technika (senzory, bezpečnostné kamery…). Do roku 2030 budú všetci pracovníci v bezpečnostných službách potrebovať stredoškolské odborné vzdelanie s maturitou s užšou špecializáciou alebo vysokoškolské vzdelanie. Sektor predpokladá úpravu obsahu študijných odborov s dôrazom na prvky digitalizácie a inovácií.

Stavebníctvo a strojárstvo – podobne ako množstvo ďalších povolaní bojuje s cenou práce, ktorá je nižšia ako v západnej Európe. Nakoľko, najmä v stavebnej činnosti sa vyskytovalo mnoho nekvalifikovaných pracovníkov, pri práci v zahraničí sa musia preukázať výučným listom. Ak ho pracovník nemá, absolvuje rekvalifikačný kurz a na základe toho skúšku odbornej spôsobilosti. Živnostenský odbor mu vystaví živnostenský list a následne môže vykonávať prácu stavbára, murára, alebo iných remeselných živností.

Potravinárstvo – malé rodinné podniky a malé prevádzky sú už dnes žiadanou alternatívou, pretože dokážu ponúkať verejnosti typické domáce produkty. Šikovní pekári, mäsiari, ovocinári sú vyhľadávaní pre kvalitu a jedinečnosť ich produktov.

Tradičné remeslá – vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúcu digitalizáciu spoločnosti a slabú manuálnu zručnosť veľkej časti populácie viaceré tradičné remeslá pomaly zanikajú. Pre nedostatok záujemcov o štúdium zanikajú aj niektoré pre spoločnosť potrebné učebné odbory. V tejto situácii majú nezastupiteľné miesto starší skúsení remeselníci, ktorí by sa mohli stať garantmi vo svojich remeslách a odovzdávať svoje odborné vedomosti a zručnosti mladým nasledovníkom.

Vďaka tradičným umeleckým remeselníkom a remeselným kultúrnym podujatiam sa zvyšuje záujem o umelecké remeslo a viaceré ľudovo-umelecké produkty – rezbárske, prútikárske, textilné, čipkárske – veľký boom nastáva pri slovenskej ľudovej výšivke, ktorá často dopĺňa módne odevné a textilné kreácie.

Je najvyšší čas riešiť problém odborného vzdelávania pre záujemcov o tradičné remeslá. Aby tradičné remeslo prežilo do roku 2030, naliehavo potrebuje rýchle legislatívne riešenie – udeliť výnimku majstrom remeselníkom, aby aj bez pedagogického vzdelania mohli odborne vychovávať a vzdelávať svojich nasledovníkov. Majstri tradičných remesiel s celoživotnou praxou predstavujú v súčasnosti jedinú možnosť na vyučenie a výchovu záujemcov o tradičné remeslá.