Analýza sektora

Analytická časť predkladanej stratégie rozvoja ľudských zdrojov pozostáva z vnútornej a vonkajšej analýzy. Strategická analýza sektora mapuje ekonomickú oblasť sektora, investície a kapitálové zázemie a cieli aj na ľudské zdroje v danom sektore. Štatisticky špecifikuje dostupnosť ľudských zdrojov, vekovú a rodovú štruktúru, kvalifikačnú úroveň, mzdové ohodnotenie, regionálne rozmiestnenie, vplyv inovácií na budúcnosť pracovných pozícií a ďalšie činitele. Súčasťou strategickej analýzy sektora je PESTLE analýza zameraná na vplyv vonkajších faktorov na ľudské zdroje v sektore, na ich kvalitu a rozvoj a SWOT analýza zameraná na vplyv vnútorných faktorov.

Dátová strategická analýza sektora

Pre túto časť štúdie je sektor remeslá a osobné služby definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:

80 Bezpečnostné a pátracie služby

95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti

96 Ostatné osobné služby

97 Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu

Remeselníci a pracovníci osobných služieb však zasahujú do viacerých sektorov národného hospodárstva. Najpočetnejšie sú vnímaní podľa SK NACE Rev. 2 napr. v rámci sekcie C Priemyselná výroba je to divízia 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku, výroba predmetov zo slamy a prútia. V podstate celá divízia patrí do remesiel a osobných služieb a tento sektor výrazne zasahuje aj do ďalších divízií. Sú nimi divízie 15 Výroba kože a kožených výrobkov, 14 Výroba odevov, 13 Výroba textilu a čiastočne tiež 11 Výroba nápojov a 10 Výroba potravín.

Sektor zasahuje výrazne aj v rámci sekcie F Stavebníctvo, v divízii 43 Špecializované stavebné práce a v sekcii R Umenie, zábava a rekreácie je prienik do divízie 90 Tvorivé umelecké a zábavné činnosti.

Dátové zdroje, ktoré boli použité pri výpočte vybraných makroekonomických ukazovateľov (ako napr. HDP, produktivita, tržby, kapitál a investícia a i.) sú rôznorodé. Vzhľadom na ich rozdielnu granulitu neumožňujú exaktne kvantifikovať úplný obraz sektora remesiel a osobných služieb, t. j. neumožňujú vyčíslenie a započítanie relevantných údajov z iných pododvetví, v ktorých tvoria remeslá a osobné služby (živnostníci) významnú súčasť (pododvetvia sú spomenuté v predchádzajúcom odseku). 

Platí to pre všetky časti Dátovej strategickej analýzy sektora, t.j. časť Ekonomická charakteristika sektora, Investície a kapitálové zázemie a Ľudské zdroje.

V nasledujúcom období sa pri príprave analytických podkladov, resp. pri aktualizácii podkladov plánuje sústrediť značná pozornosť práve na identifikáciu alternatívnych zdrojov dát, ktoré by mohli poskytnúť širšie spektrum informácií nad rámec momentálne existujúcich a prezentovaných zdrojov dát.

Ekonomická charakteristika sektora

Sektor má v súčasnosti 1,2 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne rastie. Z hľadiska tvorby HDP tak patrí do poslednej štvrtiny sektorov s najnižším príspevkom k tvorbe HDP.

Sektor má v 11 krajinách EÚ dominantnejší podiel na tvorbe HDP ako v SR. Najvýznamnejšie postavenie má sektor v krajinách Taliansko (3 %) a Španielsko (2 %). Slovenská republika sa nachádza medzi 44 % krajinami EÚ s najvyšším podielom tohto sektora na celkovom HDP.

Na základe dlhodobých vývojových tendencií očakávame výrazný rast pridanej hodnoty v sektore v najbližších 10 rokoch, avšak podiel na celkovom HDP v SR bude výrazne rásť.

Vývoj HDP v sektore remeslá a osobné služby v mil. EUR a podiel sektora na celkovom HDP v období 2001 – 2020

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č.1

Najvyšší príspevok (35 %) k HDP sektora majú podniky bez zamestnancov. Príspevok tejto kategórie mierne klesá, v roku 2010 bol na úrovni 39 %. Daná veľkostná kategória má v sektore dominantnejšie postavenie ako v SR, kde tvorí 17 % HDP. Najviac pracujúcich je vo veľkostnej kategórii podnikov bez zamestnancov s podielom 31 % na celkovej zamestnanosti sektora. V roku 2010 bol tento podiel na úrovni 30 % a daná veľkostná kategória sa tak stáva významnejšou z hľadiska pracovných síl.

Prehľad príspevkov podnikov k HDP sektora

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č.3

Za posledných päť rokov pripadalo na 100 existujúcich podnikateľských subjektov 66 novovzniknutých a 33 zaniknutých podnikateľských subjektov. V dlhodobom horizonte dynamika vzniku podnikateľských subjektov rastie a rastie aj počet zaniknutých podnikov. V porovnaní so SR sa sektor vyznačuje vyššou dynamikou vzniku a zániku podnikateľských subjektov. Prevažnú časť vzniknutých aj zaniknutých podnikateľských subjektov predstavujú fyzické osoby (ďalej len „FO“) – podnikatelia (86 %).

Vznik a zánik podnikateľských subjektov

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 6

Pomer pridanej hodnoty a medzispotreby celkového objemu produkcie sektora remeslá a osobné služby je 69 % a 31 %. Hlavnými subdodávateľmi sektora sú sektory obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo a administratíva, ekonomika, manažment, ktoré spolu tvoria 55 % medzispotreby.

Podniky v sektore remeslá a osobné služby mali v roku 2019 celkové tržby vo výške 894,4 mil. EUR, podnikateľské subjekty (vrátane fyzických osôb – podnikateľov) mali v priemere 33,2 tisíc EUR tržieb. V porovnaní s ostatnými sektormi majú podniky v sektore pomerne nízke tržby. Najvyššie tržby majú (v prepočte na podnik) podniky s 20 – 99 zamestnancami, ktoré majú priemerné tržby na úrovni takmer 116 tisíc EUR. Najvyššie priemerné tržby mali podniky v divízii 80 Bezpečnostné a pátracie služby (v priemere 329 tisíc EUR na podnik).

Tržby sektora remesiel a osobných služieb

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 12

Remeslá a osobné služby patria medzi 13 % sektorov s najnižšími ziskami na podnik a 13 % sektorov s najnižšími ziskami na zamestnanca. Na jedno euro tržieb podniku v tomto sektore pripadá 0,06 EUR zisku, teda sa jedná o sektor s podpriemernou rentabilitou tržieb. Najziskovejšie sú stredné podniky, ktoré vyprodukujú v priemere 75,4 tisíc EUR zisku ročne. Na jedného zamestnanca pripadá 0,7 tisíc EUR zisku. Nie všetky podniky v sektore končia v „zelených číslach.“ Približne 46 % podnikov v sektore ukončilo svoje hospodárenie v roku 2019 so stratou.

Zisky sektora remesiel a osobných služieb

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 13

V sektore remeslá a osobné služby je o 43 % nižšia produktivita práce ako v SR. Sektor patrí medzi 8 % sektorov s najnižšou produktivitou práce. V horizonte rokov 2010 – 2019 došlo k nárastu produktivity práce o 18 %. Na tomto zvýšení produktivity práce sa podieľalo zvýšenie pridanej hodnoty o 46 % a súčasné zvýšenie počtu pracujúcich o 11 %.

Najvyššia produktivita práce je v divízii 96 Ostatné osobné služby, kde jeden zamestnanec vyprodukuje v priemere 27,2 tisíc EUR pridanej hodnoty za rok. Naopak, najnižšia produktivita práce je v divízii 97 Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu, kde jeden zamestnanec vyprodukuje v priemere 9,6 tisíc EUR pridanej hodnoty za rok.

Produktivita podnikov

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 14

Investície a kapitálové zázemie

Podniky v sektore disponujú priemerným kapitálom na jedného zamestnanca na úrovni 14 tisíc EUR. Dlhodobý hmotný majetok z toho tvorí 98,2 %. Z hľadiska špecifických kapitálových položiek tvoria 51,3 % budovy a stavby, 33,7 % stroje a hnuteľné veci a 1 % softvérové vybavenie. Sektor má podpriemernú potrebu kapitálu na zamestnanca (o 98 % nižšiu ako priemer v SR) a patrí medzi 4 % sektorov s najnižšou kapitálovou náročnosťou produkcie.

Kapitál podnikov v sektore remesiel a osobných služieb

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 15

Priemerná ročná zmena kapitálu

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 16

Hmotný vs. Nehmotný majetok

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 17

V roku 2019 investovali podniky v sektore o 74,1 % viac ako pred piatimi rokmi. Na jedného zamestnanca pripadali investície vo výške 1 tisíc EUR, čo je o 87 % menej ako na národnej úrovni. Sektor tak má podpriemernú dynamiku investičnej aktivity. Všetky investície smerujú do hmotného majetku. Hlavnou investičnou položkou sú stroje a hnuteľné veci, ktoré tvoria 35 % celkových investícií.

Tvorba fixného kapitálu

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 18

Podniky v sektore potrebujú v priemere kapitál na úrovni 0,48 EUR na tvorbu jedného eura produkcie a 0,7 EUR na tvorbu jedného eura pridanej hodnoty. Klesajúci trend tohto ukazovateľa hovorí o klesajúcom podiele kapitálu na výrobnom procese spoločností, ale súčasne hovorí aj o zvyšujúcej sa produktivite kapitálu (t. j. jednotka kapitálu v minulosti prinášala menší príspevok k tvorbe pridanej hodnoty ako v súčasnosti). Z každého eura realizovanej produkcie používajú spoločnosti na ďalšie investície približne 3 centy (3 %) a na každé euro pridanej hodnoty prislúcha približne 5 centov nových investícií.

Sektor má podpriemernú úroveň kapitálu na tvorbu eura pridanej hodnoty, ktorá je o 96 % nižšia ako v SR. Sektor patrí medzi 4 % sektorov s najnižšou úrovňou tohto ukazovateľa v SR. Na jednotku pridanej hodnoty investuje ročne o 79 % menej je ako priemer SR.

Kapitál vs. tvorba eura

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 19

Návratnosť investícií sektora remeslá a osobné služby je nižšia ako v SR, čo indikuje podpriemernú rentabilitu investičnej aktivity sektora. V sektore je tak nižšia motivácia k investíciám ako v SR, keďže ich návratnosť je dlhšia.

V roku 2019 podniky v sektore vôbec neinvestovali do vedy a výskumu. V porovnaní s ostatnými sektormi patrí sektor remeslá a osobné služby medzi sektory s podpriemernými investíciami do vedy a výskumu. Na tvorbe celkových výdavkov do vedy a výskumu v SR sa nepodieľa. Sektor taktiež neinvestuje do inovácií a ani sa nepodieľa na celkových výdavkoch do inovácií v SR.

Výdavky na vedu a výskum

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 21

Výdavky na inovácie

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 22

Štát v rokoch 2016 – 2019 neposkytol sektoru remeslá a osobné služby žiadnu investičnú pomoc na podporu konkurencieschopnosti a rozvoja. Investičné stimuly boli nu

Ľudské zdroje

Z celkového počtu 53 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 65 % zamestnanci v podnikoch a 29 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. Za posledných 5 rokov poklesol podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných síl o 4 p. b. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 8 % sektorov s najvyšším podielom fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.

Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 80 Bezpečnostné a pátracie služby (42,2 %), 96 Ostatné osobné služby (40,7 %), 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti (8,6 %), 97 Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu (8,5 %).

Ľudské zdroje v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 25

V sektore prevažujú muži. Ich podiel však klesá, z 76,5 % v roku 2015 na súčasných 73,7 %.

Muži vs. ženy v sektore remesiel a osobných služieb

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 27

Z hľadiska veku zamestnancov patrí sektor medzi staršie sektory. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 4 roky vyšší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 34 %.

V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 4 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 2 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 5 Pracovníci v službách a obchode a 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, ktoré spolu majú 82 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora.

Zmena počtu zamestnancov

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 32

Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 1 p. b. na súčasných 15 %. Sektor tak patrí medzi 8 % sektorov s najnižším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najvyšším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov.

Podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 33

V sektore rastie podiel pracujúcich v odbore vzdelania. V súčasnosti približne 35 % zamestnancov sektora vyštudovalo optimálny odbor vzdelania k vykonávanému zamestnaniu. Z hľadiska sektorovo špecifických zamestnaní vykonáva približne 21 % zamestnancov prácu, na ktorú sa aj pripravovali počas štúdia.

Podiel pracujúcich v odbore vzdelania

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 35

Mzdy v sektore sú pod úrovňou SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 37 % nižšia ako priemer v SR a mediánová mzda o 30 % nižšia ako v SR. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 4 % sektorov s najnižšími mzdami v SR.

Za uplynulých 10 rokov vzrástli mzdy o 51 %, čo predstavuje 5 %-ný priemerný medziročný rast. Rast miezd v sektore tak vykazuje nižšiu dynamiku ako v podmienkach SR. V zahraničných spoločnostiach v sektore sú mzdy o 42 % vyššie ako v tuzemských.

Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti (1 069 EUR). Naopak, najnižšia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 80 Bezpečnostné a pátracie služby (772 EUR).

Z hľadiska sektorových zamestnaní je priemerná mzda mierne nižšia, na úrovni 733 EUR.

Mzdy v sektore remesiel a osobných služieb

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 38

Kompletná analýza sektora, všetky kapitoly v plnom znení, ktoré sú zostavené zo štatistických dát spracovaných TREXIMA Bratislava sú v prílohách.[1]


[1] Kompletná  analýza sektora, všetky kapitoly v plnom znení, ktoré sú zostavené zo štatistických dát spracovaných TREXIMA Bratislava tvorí prílohu č. 2 tejto stratégie. Prílohou č.1 je zoznam metodických poznámok ku grafom, ktoré sú uvedené v tejto kapitole.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.