Kľúčové činitele
Kľúčové činitele sú pozitívne, rozvojové činitele v sektore, ktoré zabezpečia trvalú konkurenčnú schopnosť.
- Zaradenie poľnohospodárstva do priorít vlády SR – potravinová bezpečnosť,
- posilnenie postavenia poľnohospodárstva ako základnej priority štátnej, hospodárskej a sociálnej politiky štátu a základného piliera rozvoja vidieka,
- kontinuálna generačná a kvalifikačná obnova pracovnej sily v poľnohospodárstve, podpora flexibilných foriem zamestnávania,
- zmena prístupu k využitiu ľudského potenciálu, zefektívnenie pracovnej činnosti vo väzbe na substitúciu ľudskej práce systémom automatizácie, digitalizácie v rámci inteligentného poľnohospodárstva,
- systematická marketingová podpora záujmu mladých ľudí o prácu v poľnohospodárstve, najmä v živočíšnej a v špecializovanej rastlinnej výrobe, zvyšovanie kvality vzdelávania generácie vstupujúcej na trh práce, zvyšovanie kvality vzdelávania by malo mať charakter celoživotného vzdelávania,
- zlepšenia kvality života na vidieku ako kľúčového faktora atraktivity pre územnú stabilizáciu mladých ľudí budovaním kvalitnej technickej a sociálnej infraštruktúry vo vidieckych obciach a tak zabránenie vyľudňovaniu vidieka ako rezervoáru pracovných síl pre pôdohospodárstvo,
- zvýšenie sebestačnosti agropotravinárskych komodít na domácom agropotravinárskom trhu za súčasného zvýšenia kvality výrobkov, regionálnych a miestnych špecialít a produktov ekologického poľnohospodárstva, zvýšenie lokálnej produkcie potravín, neformálnych sietí domácej produkcie, alternatívnej produkcie potravín a pod.,
- postupy, ako precízne poľnohospodárstvo, robotizácia, digitalizácia dodávateľských reťazcov (blockchain, autonómna mobilita) a systémy na podporu rozhodovania (umelá inteligencia, big data) prispejú k zvýšeniu efektívnosti poľnohospodárstva. Zvyšovanie produktivity práce bude vytvárať dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile na úkor nekvalifikovanej, budú zanikať pracovné miesta pre ľudí bez náležitých zručností a ľudského kapitálu,
- získavanie podpôr v poľnohospodárstve je podmienené splnením požiadaviek vo forme kondicionality. Tieto požiadavky vyplývajú buď z právnych predpisov o SPP (v prípade „noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav“ – GAEC), alebo zo smerníc a nariadení mimo SPP (v prípade „povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia“ – SMR2). Pracovná sila sa v tejto oblasti bude musieť pravidelne školiť, potrebné je vytvárať aj poradenský systém s kvalifikovanými poradcami,
- z hľadiska environmentálnych cieľov je potrebné zvýšiť biodiverzitu, riešiť vodnú a veternú eróziu, udržať klesajúci trend produkcie amoniaku z poľnohospodárstva a naďalej ochraňovať vodné zdroje pred znečistením poľnohospodárskou výrobou. Dôjde čiastočne k ústupu od veľkovýrobných produkčných metód k diverzifikovanejšej produkcii s vplyvom aj na zamestnanosť,
- zvýšenie konkurencieschopnosti a výkonnosti segmentov poľnohospodárstva vytvárajúcich vysokú pridanú hodnotu a možnosti zamestnania,
- vypracovanie dlhodobej komplexnej koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva so zreteľom na strategické dokumenty EÚ,
- v rámci SPP EÚ sú pre rok 2023 vytvorené rovnaké podmienky pre poľnohospodárov a potravinárov vo všetkých členských štátoch EÚ,
- vytváranie odbytových organizácií výrobcov s cieľom dlhodobého zlepšenia pozície v rámci potravinovej a energetickej vertikály na základe spájania disponibilných ľudských a finančných zdrojov výrobcov do spracovania a predaja,
- vytváranie dlhodobých zmluvných vzťahov medzi prvovýrobcami a spracovateľským priemyslom, založených na dodávateľsko-odberateľských zmluvných vzťahoch s možnosťou predfinancovania produkcie,
- udržateľné využívanie energetických zdrojov, najmä biomasy, na základe kritérií udržateľného využívania biomasy zavedených na národnej úrovni v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov,
- adaptácia poľnohospodárstva na prebiehajúce klimatické zmeny,
- prístup poľnohospodárskych subjektov k čerpaniu finančných prostriedkov vyčlenených z EÚ na riešenie vplyvov budúcich krízových situácií (napr. pandémie) pre rezort agropotravinárstva,
- prehodnotenie zamerania študijných odborov na stredných a vysokých školách s ohľadom na potreby trhu práce (na potreby a zameranie poľnohospodárstva a potravinárstva),
- podpora vzdelanosti, využívania moderných technológií, internetizácie a kvalifikácie vidieckeho obyvateľstva, rozvoj cezhraničnej spolupráce, aktivizácia miestneho obyvateľstva a ich zapájanie do rozhodovacieho procesu (MAS).
- systém permanentnej kontroly kvality a zdravotnej nezávadnosti potravín, garantovaný štátnou veterinárnou správou,
- uplatnenie aplikovateľných poznatkov z oblasti informačných technológií a umelej inteligencie pri monitorovaní a podpore produkčného zdravia hospodárskych zvierat,
- rozšírenie priameho predaja (predaj z dvora) čerstvých rybích produktov priamo na farme v živom alebo upravenom stave, zavádzanie nových, resp. netradičných akvakultúrnych druhov a rybích výrobkov, rozšírenie sortimentu ponúkaných rybích produktov, a tým zvýšenie spotreby rýb na obyvateľa.
