Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie

Aktuálny vzdelávací systém nevýrazne, nedostatočne a pomaly reaguje na rýchlo sa meniace potreby pracovného trhu v dôsledku zmien technologických, ekonomických, spoločenských, sociálnych a ekologických podmienok.

Na inovačné zmeny, ktoré postupne prináša prax, musí nevyhnutne reagovať aj vzdelávací systém, ktorý zabezpečuje personálne dopĺňanie potrieb sektora. Do systému vzdelávacieho systému radikálne zasiahla zmena vlastníckych vzťahov v sektore. Rozpad veľkých štátnych firiem, na ktoré boli odborné školy bytostne naviazané, ich postavil do pozícií, s ktorými sa museli vysporiadať. Absolútne nekoordinované rozširovanie siete škôl, ktoré bez normatívneho a personálneho zabezpečenia začali vzdelávať personál do sektora služieb tiež neprispel k zvládnutiu situácie, ktorá nastala. Na trh odborného vzdelávania prišli taktiež mnohé privátne vzdelávacie inštitúcie, ktoré pomocou externých lektorov (spravidla z odborných škôl) veľmi pružne vyplnili chýbajúce miesta v ponuke rekvalifikačných kurzov. Odborné školy sa s touto situáciou vysporiadali rôznym spôsobom. Zmenami svojho portfólia ponúkaných odborov, hlavne pridaním populárnej marketingovej nálepky na tradičné študijné alebo učebné odbory. V lepšom prípade zmenami v obsahu vzdelávania. Zaznamenaný bol radikálny ústup od ponúkania trojročných učebných odborov či ekonomikou vynútené spájanie škôl.

Popri veľkých problémoch odborného vzdelávania v sektore služieb je ale potrebné hovoriť aj o tom, že tento sektor, na rozdiel od výrobných sektorov bol a stále je v úzkom kontakte s odbornými školami. Žiaci pripravujúci sa do služieb absolvovali svoje praktické vzdelávanie väčšinou v reálnej praxi. Žiaci nepraxovali a nepraxujú v školských laboratóriách, ale u reálnych zamestnávateľov. Tento proces pokračuje aj v súčasnosti na platforme duálneho vzdelávania či iných zmluvných vzťahov.

Inovačný proces vo vzdelávacom systéme však nie je možné zhodnotiť bez podrobného zmapovania situácie a už vôbec nie je možné aktuálny stav zovšeobecňovať a paušalizovať. Každá vzdelávacia inštitúcia je v prvom rade limitovaná podmienkami, v ktorých pôsobí. Či už sú legislatívne, finančné alebo personálne. Pružnosť v inováciách v odbornom vzdelávaní je okrem už spomínaných podmienok určovaná aj mierou spolupráce zainteresovaných strán, ktoré sa podieľajú na procese prípravy pracovníkov v sektore. Je potrebná permanentná komunikácia a spolupráca zainteresovaných strán – vzdelávacie inštitúcie – zamestnávatelia – nadriadené orgány. V štátnych vzdelávacích programoch sú pri odborných predmetoch vytvorené možnosti pre neustále inovovanie obsahu vzdelávania. Odborné školy, hlavne tie, ktoré majú centrá pre odborné vzdelávanie a prípravu, sú nútené neustále inovovať svoje procesy. Mnohé z nich neustále inovujú obsah vzdelávania zaradením nových predmetov do učebných plánov, napr. aplikovaná informatika – vyučujú sa nové, v praxi využívané softvérové programy. V spolupráci so zamestnávateľmi zabezpečujú stáže pedagógov na pracoviskách, zabezpečujú vo svojich priestoroch realizáciu celoživotného vzdelávania pre zamestnancov z praxe, rekvalifikačné vzdelávanie pre klientov úradov práce, ale je potrebné inovovať aj obsah už existujúcich programov. 

Aktuálne má ŠIOV vypracovaný návrh novej štruktúry odborov v rámci odborného vzdelávania. Nová štruktúra zjednodušuje, redukuje prebytočné a duplicitné odbory a navrhuje nové tak, aby boli flexibilnejšie (modulovo komponované odbory), napojené na meniace sa potreby zamestnávateľov.

Profily absolventov jednotlivých odborov vzdelávania sú vypracované v úzkej nadväznosti k požadovaným kvalifikáciám a zamestnaniam, ktoré sú definované v NSK a v  NŠZ. K požiadavkám kľúčových kompetencií patrí sústavné vzdelávanie a schopnosť pracovnej sily neustále si osvojovať poznatky z oblasti nových technológií a uplatňovať ich pri digitalizácii spoločnosti.

Návrh novej štruktúry odborov vo sfére odborného vzdelávania je potrebné implementovať čo najskôr. Vo vzdelávacom systéme je nevyhnutné presadzovať flexibilitu s akcentom na využívanie inovácií a digitalizáciu procesov. Jednou zo zásadných požiadaviek je aktívna spolupráca so stavovskými organizáciami, zamestnávateľmi, zlepšovanie a zjednodušovanie podmienok pre systém duálneho vzdelávania, legislatívna úprava uznávania neformálnych a informálnych spôsobov vzdelávania a uznávania praxe s možnosťou preskúšania a certifikácií akreditovanými inštitúciami.

Je dôležité umožniť zamestnávateľom (prostredníctvom zamestnávateľských zväzov) spolupracovať s formálnymi vzdelávacími inštitúciami pri realizácii certifikácií záujemcov z radov zamestnancov o zvyšovanie kvalifikácie bez ohľadu na predchádzajúce formálne vzdelávanie. Je potrebné legislatívne zabezpečiť možnosť ponúkať alternatívne metódy vzdelávania s využitím najnovších technologických poznatkov pre záujemcov o zvyšovanie kvalifikácie v rámci celoživotného vzdelávania.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.