Vývojové tendencie

Dátové zhodnotenie budúceho vývoja ľudských zdrojov

V sektore v súčasnosti pracuje o 42 % viac osôb ako pred 20 rokmi a na celkovej zamestnanosti v SR sa podieľa 20 %. Tento podiel od roku 2001 vzrástol o 3 p. b. Priemerný medziročný rast zamestnanosti v sektore je na úrovni 2 %. V porovnaní s nárastom v SR možno z hľadiska počtu pracujúcich hovoriť o dynamicky rastúcom sektore. Sektor patrí medzi 50 % sektorov s najvyšším rastom zamestnanosti. Najvyšší medziročný nárast počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal v roku 2002 (o 8 %). Do roku 2030 sa očakáva ďalší nárast počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú TESCO STORES SR, Kaufland Slovenská republika a Lidl Slovenská republika, ktorí zamestnávajú 6 % zamestnancov sektora.

V sektore mierne prevažujú ženy (Schéma č. 10). Ich podiel rastie, z 61,4 % v roku 2015 na súčasných 63,3 %. Sektor patrí medzi 21 % sektorov s najvyšším podielom žien. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Z hľadiska pracovnej sily dominujú ženy – je ich 68 %.

Rodové zloženie sektora

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[1]

Až 35 % zamestnancov sektora pracuje v Bratislavskom kraji, kde má sektor 23 % podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu so Žilinským a Nitrianskym krajom tvoria 57 % zamestnanosti sektora. Sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa najrýchlejšie rozvíja v Košickom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 16 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Banskobystrickom kraji (Obrázok č. 3).

Regionálne zloženie zamestnancov sektora

Zdroj: TREXIMA Bratislava[2]

Z hľadiska veku zamestnancov patrí sektor medzi mladšie sektory. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 79 % sektorov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 2 roky nižší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 19 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je vyšší, na úrovni 43 rokov (Graf č. 2).

Vekové zloženie zamestnancov sektora

Zdroj: TREXIMA Bratislava[3]

V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 15 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 2 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 5 Pracovníci v službách a obchode a 4 Administratívni pracovníci, ktoré spolu majú 58 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 5 Pracovníci v službách a obchode, kde bol zaznamenaný nárast o 50,9 %. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 3 Technici a odborní pracovníci, kde za posledných 10 rokov klesol počet zamestnancov o 22,7 % (Graf č. 3).

Ak sektor definujeme podľa špecifických zamestnaní, podiel pracovných miest s vysokou kvalifikáciou dosahuje 13 %. Dominujúcimi hlavnými triedami zamestnaní sú 5 Pracovníci v službách a obchode a 3 Technici a odborní pracovníci so 62 % a 12 % podielom na zamestnanosti sektora.

Zmena počtu zamestnancov v období rokov 2010 – 2020

Zdroj: TREXIMA Bratislava[4]

Podiel pracujúcich v odbore vzdelania zo zamestnancov v sektore je pod úrovňou priemeru v SR. Je potrebné mať na pamäti, že podiel pracujúcich v odbore vzdelania na úrovni sektora ovplyvňuje viacero faktorov a nemusí mať priamy súvis s tým, ako zaujímavý je sektor pre absolventov korešpondujúcich odborov. Napríklad pokiaľ sektor trpí nedostatkom pracovných síl, t. j. počet absolventov je výrazne nižší ako dopyt po týchto absolventoch v sektore, sektor musí nájsť pracovné sily z iných zdrojov (sem patrí napríklad sektor IT). Nízka úroveň práce v odbore môže ale byť aj dôsledkom toho, že sektor neposkytuje pre absolventov (napríklad hotelierstvo a cestovný ruch) dostatočne motivujúce a konkurencieschopné pracovné podmienky. A môže sa jednať aj o kombináciu oboch týchto faktorov.

V sektore rastie podiel pracujúcich v odbore vzdelania (Graf č. 4). V súčasnosti približne 34 % zamestnancov sektora vyštudovalo optimálny odbor vzdelania vo vzťahu k vykonávanému zamestnaniu – pri vysokoškolských zamestnancoch v sektore je to 21 % a stredoškolských 37 %. Z hľadiska sektorovo špecifických zamestnaní vykonáva približne 34 % zamestnancov prácu, na ktorú sa počas štúdia aj pripravovali.

Podiel pracujúcich v odbore vzdelania

Zdroj: TREXIMA Bratislava[5]

V sektore pracuje približne 11 % zamestnancov na pozícii, na ktorú je postačujúce nižšie vzdelanie a tento podiel mierne klesá (Schéma č. 11). V sektore je menej podkvalifikovaných ako nadkvalifikovaných zamestnancov. V porovnaní s úrovňou nadkvalifikácie a podkvalifikácie v SR, možno sektor považovať za oblasť s pomerne nízkym podielom zamestnancov s neadekvátnym stupňom vzdelania. V prípade zamestnaní špecifických pre tento sektor má 14 % zamestnancov vyššie vzdelanie ako sa na výkon práce vyžaduje.

Podiel nadkvalifikovaných a podkvalifikovaných zamestnancov v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava[6]

Vo všeobecnosti nie je jednoduché jednoznačne identifikovať absolventov prislúchajúcich k sektoru. Nie je totiž možné priradiť odbory vzdelania k ekonomickým činnostiam. Odbory vzdelania je možné priradiť jedine k sektorovým zamestnaniam. Tieto odbory však často pripravujú aj absolventov pre zamestnania, ktoré sú súčasťou iných sektorov. Počet absolventov tak v skutočnosti vyjadruje celkovú ponuku absolventov na trhu práce k sektorovo špecifickým zamestnaniam, to však neznamená, že sa títo absolventi uplatnia len v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch.

V roku 2020 prišlo na trh práce 7,8 tisíc absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelania k sektorovým zamestnaniam a 11 % z nich odišlo za prácou do zahraničia. Sektor čelí významnému úniku mozgov do zahraničia, celkovo odišlo do zahraničia 9 % absolventov.

Mzdy v sektore sú pod úrovňou SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 11 % nižšia ako priemer v SR a mediánová mzda o 15 % nižšia ako v SR (Schéma č. 12). Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 33 % sektorov s najnižšími mzdami v SR.

Za uplynulých 10 rokov vzrástli mzdy o 43 %, čo predstavuje 4 %-ný priemerný medziročný rast. Rast miezd v sektore tak vykazuje nižšiu dynamiku ako v podmienkach SR. V zahraničných spoločnostiach v sektore sú mzdy o 52 % vyššie ako v tuzemských.

Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 73 Reklama a prieskum trhu (1 668 EUR). Naopak, najnižšia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev (702 EUR). Z hľadiska sektorových zamestnaní je priemerná mzda mierne vyššia – na úrovni 1 155 EUR.

Hrubá mesačná mzda

Zdroj: TREXIMA Bratislava[7]

Približne 27 %-ám zamestnancov v sektore povaha práce umožňuje pracovať z domu. V porovnaní s celonárodným podielom ide o pomerne nízky podiel. Z hľadiska sektorových zamestnaní je tento podiel nižší, na úrovni 23 %.

Celková dodatočná potreba v sektore bude v období rokov 2021 – 2025 na úrovni približne 46 tisíc osôb (Graf č. 5). Dodatočná potreba v tomto sektore bude na úrovni 10 % súčasného počtu pracujúcich, t. j. približne ku každému desiatemu pracujúcemu bude potrebné doplniť ďalšiu osobu. Pri analýze dodatočnej potreby pracovných síl je dôležité poznať aj to, akým spôsobom budú na trhu práce vznikať dodatočné pracovné príležitosti. V období rokov 2021 – 2025 bude na tvorbe dodatočných pracovných príležitostí dominovať náhrada pracovných síl, ktorá bude tvoriť v priemere 56 % celkovej dodatočnej potreby. V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch tak vznikne v dôsledku náhrady pracovných síl v priemere 5,2 tisíc pracovných príležitostí ročne.

Štruktúra dodatočných potrieb pracovných síl sektora v najbližších 5 rokoch podľa divízií ekonomických činností SK NACE Rev. 2 je nasledovná: 23,1 % pracovných príležitostí vznikne v divízii 46 Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov, 41,3 % v divízii 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, 8,7 % v divízii 55 Ubytovanie, 21,8 % v divízii 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev, 3,7 % v divízii 73 Reklama a prieskum trhu, 1,4 % v divízii 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti.

Vyššie uvedené hodnoty vyjadrujú potreby trhu práce z pohľadu sektorových zamestnaní. Ak sa však pozrieme na sektor z hľadiska spoločností a odvetví patriacich do sektora, celková dodatočná potreba pracovných síl v období 2021 – 2025 bude vyššia, na úrovni 50,8 tisíc osôb, z ktorých bude 61 % tvoriť náhrada pracovných síl.

Dodatočná potreba zamestnancov

Zdroj: TREXIMA Bratislava[8]

V období rokov 2021 – 2025 príde na trh práce 35,3 tisíc absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí ukončia štúdium v niektorom z korešpondujúcich odborov vhodných na výkon zamestnaní v tomto sektore a nebudú pokračovať v štúdiu. Približne 72 % z prichádzajúcich absolventov budú tvoriť absolventi stredných škôl, podiel absolventov vysokých škôl bude na úrovni 28 %. V dlhšom horizonte, v nasledujúcich 10 rokoch sa očakáva nárast počtu stredoškolských absolventov (Schéma č. 13).

Prílev absolventov na trh práce

Zdroj: TREXIMA Bratislava[9]

Z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce pre sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa 25 % uplatňuje v tomto sektore a zvyšných 75 % si nachádza zamestnanie v iných sektoroch (definované podľa sektorových zamestnaní). Pri stredoškolských absolventoch sa uplatňuje v sektore 26 % a pri vysokoškolských absolventoch 14 %. Hlavnými sektormi (mimo tohto sektora) využívajúcimi absolventov pre sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sú pri vysokoškolákoch administratíva, ekonomika, manažment (40 %) a verejné služby a správa (12 %) (Graf č. 7) a stredoškolákoch administratíva, ekonomika, manažment (18 %) a doprava (13 %) (Graf č. 6).

Uplatnenie stredoškolských absolventov v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava[10]

Uplatnenie vysokoškolských absolventov v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava[11]

V najbližších 5 rokoch bude v sektorových zamestnaniach potrebných celkovo 46 tis. osôb, pričom sa očakáva príchod 35 tisíc absolventov. Približne 75 % absolventov si však nachádza uplatnenie v iných sektoroch. V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa tak do roku 2025 očakáva nedostatok pracovných síl z radov absolventov na úrovni približne 38 tisíc osôb.

Najvýraznejší pokles počtu zamestnancov v sektore zaznamenáva 5151001 Prevádzkar ubytovacieho, stravovacieho zariadenia (Schéma č. 14). V danom zamestnaní klesol počet zamestnancov za ostatných 7 rokov približne o 1,3 tisíc osôb, čo predstavuje pokles o 23 %. Najväčšie úbytky počtu zamestnancov sa v tomto sektore prejavili v nízkokvalifikovaných zamestnaniach z hlavnej triedy zamestnaní 5 Pracovníci v službách a obchode.

Zamestnania s najvyšším úbytkom počtu zamestnancov v období 2012 – 2019

Zdroj: TREXIMA Bratislava[12]

Najväčší nárast počtu zamestnancov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch zaznamenávajú zamestnania s potrebou nižšej kvalifikácie (Schéma č. 15). V zamestnaní 5223001 Predavač v obchodnej prevádzke bol za posledných 7 rokov zaznamenaný nárast o 255 %, resp. o 45,2 tisíc osôb.

Zamestnania s najvyšším nárastom počtu zamestnancov v období 2012 – 2019

Zdroj: TREXIMA Bratislava[13]

Sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch patrí medzi sektory s priemerným potenciálom automatizácie. V najbližších 20­tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 69 % pracovných procesov, ktoré v súčasnosti vykonávajú zamestnanci. Ak to premietneme na súčasný počet zamestnancov v sektore, substituovaných by mohlo byť až 215,1 tisíc zamestnancov. Približne 63 % zamestnancov v sektore vykonáva prácu, ktorú možno charakterizovať vysokým potenciálom automatizácie. V porovnaní s ostatnými sektormi a s celonárodným podielom (49 %), ide o priemerný podiel.

Zamestnania s najvyššou náhradou technológiami

Zdroj: TREXIMA Bratislava[14]

[1] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[2] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[3] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[4] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[5] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010 a interné modely TREXIMA Bratislava určujúce optimálnosť vykonávanej profesie vzhľadom na vyštudovaný odbor vzdelania.

[6] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[7] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04.

[8] Zdrojom je prognostický model potrieb trhu práce spoločnosti TREXIMA Bratislava. Potreby trhu práce sú osobitne definované podľa prislúchajúcich divízií SK NACE Rev. 2 k sektoru, ale tiež podľa garantovaných zamestnaní sektorovou radou.

[9] Zdrojom je prognostický model absolventov prichádzajúcich na trh práce spoločnosti TREXIMA Bratislava. Absolventov nie je možné jednoznačne priradiť podľa divízií ekonomických činností, preto sú identifikovaní podľa garantovaných zamestnaní sektorovou radou.

[10] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010. Absolventov nie je možné jednoznačne priradiť podľa divízií ekonomických činností, preto sú identifikovaní podľa garantovaných zamestnaní sektorovou radou.

[11] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010. Absolventov nie je možné jednoznačne priradiť podľa divízií ekonomických činností, preto sú identifikovaní podľa garantovaných zamestnaní sektorovou radou.

[12] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[13] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[14] Zdrojom je model spoločnosti TREXIMA Bratislava priraďujúci každému zamestnaniu podiel pracovných činností, ktoré môžu byť nahradené technológiami v horizonte do roku 2030. Tieto údaje sú prepojené s údajmi ISCP (MPSVR SR) 1-04 a dopočítané podľa konceptu ESA2010. Finálny  podiel činností potenciálne nahraditeľných technológiami je určený pri každom zamestnaní na základe počtu zamestnancov v danom zamestnaní a podielu činností, ktoré môžu byť nahradené technológiami. Počet zamestnancov je informatívny údaj vyjadrujúci proporčne o koľko zamestnancov sa jedná. Je si však potrebné uvedomiť, že ak časť procesov môže byť nahradená strojmi pri danom zamestnancovi, tak to ešte nemusí znamenať, že spoločnosť zamestnanca prepustí.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.