SWOT analýza – odvetvie drevospracujúceho priemyslu

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza – odvetvie lesného hospodárstva
  • PESTLE analýza – odvetvie drevospracujúceho priemyslu (ďalej len “DSP”)
  • SWOT analýza – odvetvie lesného hospodárstva
  • SWOT analýza – odvetvie drevospracujúceho priemyslu

SILNÉ STRÁNKY

• priemyselné odvetvie postavené na dreve – najvýznamnejšej domácej obnoviteľnej surovine, s možnosťou vytvárania ďalších pracovných príležitostí (za podmienok rozširovania výroby aj na iné produkty, podpory investičných stimulov),
• viac ako 200-ročná tradícia drevárskej a nábytkárskej priemyselnej výroby,
• historické korene vo využívaní dreva na stavbách a v produktoch dennej spotreby,
• výhodná geografická poloha Slovenskej republiky vzhľadom na medzinárodné trhy,
• funkčné vzdelávacie inštitúcie založené pred viac ako 200 rokmi,
• odborný a vedecko-výskumný potenciál vo väčšine odvetví drevospracujúceho priemyslu so schopnosťou vychovávať a rekvalifikovať odborníkov pre drevospracujúci priemysel,
• prítomnosť nadnárodných spoločností s prístupom na svetové trhy garantujúca dlhodobú perspektívu zamestnanosti a získavania know-how,
• existencia veľkého množstva malých drevospracujúcich podnikov na vidieku ako významný faktor lokálnej zamestnanosti,
• existencia a činnosť stabilného zamestnávateľského Zväzu spracovateľov dreva SR,
• vysoký stupeň nezávislosti drevospracujúceho priemyslu na orgánoch štátnej správy.

SLABÉ STRÁNKY

• formálny prístup ústredných orgánov štátnej správy k rozvojovým programom – Národnému programu využitia potenciálu dreva SR, bez finančnej podpory plnenia cieľov zo strany štátu s negatívnym dopadom na možné vytváranie ďalších kvalifikovaných pracovných pozícií,
• nedostatočná pozornosť štátnych orgánov SR k témam a potrebám perspektívneho drevospracujúceho, nábytkárskeho a drevostavbárskeho priemyslu,
• nízka pridaná hodnota produktov drevospracujúceho priemyslu v porovnaní s inými odvetviami národného hospodárstva,
• nízke investície do spracovateľských kapacít drevospracujúceho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou spôsobené nestabilnou situáciou na trhu s drevom,
• nízky dopyt po najkvalitnejších sortimentoch surového dreva v dôsledku  zániku spracovateľských kapacít (výroba preglejky a dyhy),
• vysoký export surového dreva a reziva bez vyššej pridanej hodnoty,
• nízky stupeň finalizácie drevnej suroviny – väčšina piliarskych podnikov drevospracujúceho priemyslu je orientovaná iba na prvotné spracovanie surového dreva,
• vysoká rozdrobenosť regionálneho výskytu domácich spracovateľov dreva, znemožňujúca významné investície na zvýšenie produktivity a počtu pracovných pozícií pre kvalifikovaných pracovníkov,
• nedostatočná inovačná aktivita a jej implementácia v spolupráci s vedecko-výskumnou a odbornou bázou,
• neprispôsobenie sa spracovateľských kapacít meniacej sa druhovej a kvalitatívnej štruktúre domácich zdrojov dreva,
• nízka miera kaskádového spracovania, využitia a recyklácie produktov z dreva,
• rozdrobenosť neštátnych subjektov obhospodarujúcich lesy, ako dodávateľov drevnej suroviny a absentujúce logistické vzťahy medzi producentmi dreva a výrobnými odvetviami drevospracujúceho priemyslu,
• slabá propagácia výrobkov z dreva a významu drevospracujúceho priemyslu na verejnosti,
• nízke finančné ohodnotenie zamestnancov,
• nízke povedomie verejnosti o recyklácii výrobkov z dreva.

PRÍLEŽITOSTI

• možnosť prieniku základných opatrení Národného programu využitia potenciálu dreva s pripravovaným Národným lesníckym programom a ich trvalá vzájomná integrácia,
• priestor na zvýšenie potenciálu drevospracujúceho priemyslu pre tvorbu hrubého domáceho produktu slovenskej ekonomiky,
• uplatnenie motivačných nástrojov na investície a inovácie s cieľom dosahovania vyššej pridanej hodnoty v drevospracujúcom priemysle,
• využitie uvoľnených pracovníkov vplyvom priemyselnej revolúcie Priemysel 4.0 na zavádzanie nových technológií na produkciu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou (lepené drevo pre stavebné účely),
• rastúci podiel bytových aj nebytových drevostavieb (kancelárske budovy, športoviská, technické stavby) na trhu, kvalitatívne porovnateľnými s európskymi štandardmi,
• zvyšovanie konkurencieschopnosti odvetví drevospracujúceho priemyslu a ich prístupu na zahraničný trh,
• zvýšenie miery domáceho spracovania a využitia dreva a vytvorenie nových kvalifikovaných pracovných pozícií,
• zvyšovanie surovinovej a energetickej sebestačnosti štátu,
• drevospracujúci priemysel ako významný pilier regionálneho rozvoja,
• zvyšovanie povedomia verejnosti o praktických výhodách využívania dreva v porovnaní s ostatnými materiálmi,
• motivovanie žiakov základných a stredných škôl na štúdium technických odborov určených pre drevospracujúci priemysel.

OHROZENIA

• finančná poddimenzovanosť väčšiny malých a stredných podnikov drevospracujúceho priemyslu,
• stagnácia tvorby a realizácie inovácií,
• pretrvávanie nízkej kooperácie  subjektov vnútri drevospracujúceho priemyslu,
• nedostatok ekonomických stimulov pre rozvoj drevospracujúceho priemyslu,
• tlak verejnosti a mimovládneho sektora na znižovanie ťažieb v lesoch,
• nedostatok vybraných druhov drevín (hlavne duba),
• narúšanie trhu s drevom poskytovaním dotácií na energetické účely (zvýšený konkurenčný boj o drevo ako surovinu, najmä v odvetviach vyrábajúcich drevené veľkoplošné materiály a celulózu kvôli dotáciám na výrobu energie z biomasy),
• nízky záujem mladých ľudí o štúdium drevárskych odborov na stredných odborných školách a vysokých školách a o prácu v drevospracujúcom priemysle, čo v budúcnosti môže spôsobiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v odvetví.