Manažérske zhrnutie

Cieľom tejto podkapitoly je zosumarizovať výsledky strategickej analýzy sektora a vývojové tendencie v sektore s vplyvom na ľudské zdroje. Medzi kritické činitele patria vplyvy, ktoré môžu v perspektíve 10 rokov ohroziť konkurencieschopnosť sektora. Kľúčové činitele sú faktory podporujúce úspešný rozvoj sektora na báze konkurencieschopných ľudských zdrojov.

Jedným z kritických činiteľov najviac ohrozujúcich sektor je negatívny demografický vývoj a riziková veková štruktúra ľudských zdrojov, konkrétnejšie, alarmujúcim trendom je vymieranie kvalifikovaných umeleckých remeselníkov, ale aj ďalších zamestnaní vrátane riadiacich pracovníkov v oblasti kultúry alebo knihovníkov. Naopak, osobitne dôležitým kľúčovým činiteľom je efektívne využívanie digitálnych technológií pri procese tvorby, produkcie, distribúcie a marketingu v rámci odvetví KKP a nadväzovanie súvisiacej medzisektorovej spolupráce, najmä so sektorom IKT či odvetviami obchodu, marketingu a cestovného ruchu.

Kritické činitele

• mimoriadne negatívny vplyv pandémie COVID-19 a súvisiacej hospodárskej recesie na fungovanie subjektov v KKP a dopyt spotrebiteľov po kultúre;
• nízky spoločenský status a podpora sektora;
• výrazné podfinancovanie sektora KKP;
• chýbajúca legislatíva (napr. zákon o sponzoringu v KKP, zjednodušenie podmienok pri zapojení odborníkov z praxe do vzdelávacieho procesu);
• nedostatočné finančné ohodnotenie pracovníkov, ako aj významné rozdiely vo finančnom ohodnotení pracovníkov v KKP;
• prehlbujúce sa regionálne rozdiely v rámci podpory kultúrnych aktivít a využívania potenciálu jednotlivých regiónov;
• nedostatočné výskumno-analytické kapacity a chýbajúce dáta v sektore KKP, špeciálne v oblasti rozvoja ľudských zdrojov;
• rušenie dôležitých študijných odborov (napr. knihovníctvo a kultúrno-osvetová činnosť) a znižujúca sa kvalita absolventov spojená s rušením učňovského školstva, ako aj so systémom financovania regionálneho školstva, t.j. prechodom na normatívne financovanie;
• neprepojenosť vzdelávania s odbornou praxou v KKP (umelecké ateliéry, umelecké dielne, obnova torzálnych kultúrnych pamiatok a pod.);
• problém nedostatočnej využiteľnosti systému duálneho vzdelávania z dôvodu nefunkčne a diskriminačne nastaveného duálneho systému vzdelávania pre KKP;
• neukotvenosť systému vzdelávania dospelých na pracovisku;
• nedostatočné sieťovanie aktérov v sektore KKP.

Klúčové činitele

• modernizáciu vzdelávania pre sektor zavedením elementov podporujúcich prepájanie vzdelávacieho systému s požiadavkami praxe, vrátane zapojenia zamestnávateľských subjektov do vzdelávacieho procesu;
• nové metódy poskytovania služieb v KKP a nové formy umeleckej produkcie;
• intenzívny rozvoj podnikateľských a digitálnych zručností osôb pripravujúcich sa na povolanie, resp. zamestnancov v sektore KKP zo strany vzdelávacích inštitúcií, resp. zamestnávateľských subjektov;
• systematickú prípravu manažérov pre kvalitné riadenie inštitúcií v sektore, najmä v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov;
• efektívne využívanie potenciálu kultúrneho dedičstva prostredníctvom štandardných aj inovatívnych foriem jeho ochrany a prezentácie, zahŕňajúce napĺňanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, vrátane rozvoja udržateľného kultúrneho turizmu;
• budovanie dobrého mena, podporu jedinečnosti a vysokej konkurencieschopnosti výkonných umelcov aj v medzinárodnom meradle;
• rozvoj kreativity a profesionality ľudských zdrojov v sektore a ich podielu na kultivácii kultúrnych potrieb (rast spotreby kultúry);
• stratégiu zmeny štruktúry ponuky dotačných mechanizmov a grantových schém na podporu vybraných oblastí kultúry s ich kvalitatívne narastajúcou krivkou;
• zvyšujúci sa záujem populácie o kultúru.

KKP je sektorom, ktorého jasná a všeobecne akceptovaná definícia v SR len postupne získava jasnejšie kontúry. Nejednotné je predovšetkým zaradenie pododvetví ako reklama, architektonické činnosti či špecializované dizajnérske činnosti, ktoré sú často zahrnuté (aj) do iných sektorov. Bez zaradenia týchto pododvetví produkuje sektor kultúry približne 1 % HDP v SR, čo je v skutočnosti priemerná hodnota medzi krajinami EÚ. Ak však tieto pododvetvia zahrnieme do definície, tak HDP sektora sa zdvojnásobí a predovšetkým oblasť reklamy v tomto prípade tvorí 40 % HDP sektora. Je preto potrebné jasne vymedziť tento sektor tak, aby jeho definícia bola všeobecne akceptovaná odbornou verejnosťou a aby nedochádzalo k rôznorodým dátovým zdrojom a protichodným analytickým interpretáciám.

Väčšinu podnikateľských subjektov (98,2 %) tvoria malé podniky do 20 zamestnancov zamestnávajúce 41 % pracujúcich v sektore a vytvárajúce 17 % HDP sektora. Najvyšší podiel na ekonomickej výkonnosti sektora majú však podnikateľské subjekty so 100 až 499 zamestnancami, ktoré tvoria 61 % HDP sektora a zamestnávajú 24 % zamestnancov sektora.

V sektore KKP v súčasnosti pracuje 26 tis., resp. 49,4 tis. pracujúcich (v závislosti od zaradenia konkrétnych odvetví), čo je o 2 % menej osôb ako pred 20 rokmi. Nemožno však hovoriť o klesajúcom trende, keďže zamestnanosť v sektore výrazne kolíše. Po výraznejšom poklese zamestnanosti v krízových rokoch 2009 – 2012 zaznamenával v rokoch 2013 – 2019 sektor stabilný rast zamestnanosti. Tento rast zamestnanosti však opäť prerušila kríza, resp. exogénny šok vo forme pandémie. Všeobecne sektor zamestnáva 1 až 2 % pracujúcich v SR, čo je pod priemerom EÚ. Približne 16 % všetkých pracujúcich v sektore tvoria fyzické osoby – podnikatelia.

Zastúpenie zamestnancov z hľadiska pohlavia je v prospech žien (63 %). Z regionálneho hľadiska má dominantné postavenie Bratislavský kraj, ktorý zamestnáva takmer polovicu zamestnancov sektora, pričom 38 % z nich dochádza za prácou z iného kraja. Takmer dve tretiny zamestnancov sektora predstavujú vysokoškolsky vzdelané osoby, čo je štvrtá najvyššia úroveň zo všetkých sektorov.

Zamestnanec v sektore vyprodukuje 31 tisíc EUR pridanej hodnoty za rok, čo je o 9 % nižšia produktivita práce ako v SR celkovo. V horizonte rokov 2010 – 2019 došlo v sektore k nárastu produktivity práce o 28 %. Mzdy v sektore sú na úrovni 1 202 EUR, čo je o 5 % menej ako priemer v SR. Od roku 2010 vzrástli mzdy v sektore o 38 %, rastú teda rýchlejšie ako produktivita práce. Hodinové mzdy tvoria 23 % hodinovej produktivity práce v sektore, čím sa zaraďujeme medzi krajiny s najnižším podielom miezd na produktivite práce v tomto sektore v EÚ. Pri zohľadnení aj spoločností pôsobiacich v ďalších pododvetviach uvedených vyššie je produktivita práce v sektore vyššia o 12 %, na úrovni 35 tisíc EUR pridanej hodnoty za rok a je teda aj nad úrovňou priemeru v SR. Vyššie sú aj mzdy o 11 % a tiež sú nad úrovňou priemeru v SR.

V priebehu najbližších 5 rokov bude dodatočne potrebných 4,6 tisíc pracujúcich v sektore. Dve tretiny potrieb trhu práce budú tvorené náhradou pracovných síl. V rovnakom období sa predpokladá uplatnenie približne 1,6 tisíc absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelávania v tomto sektore – sektor tak bude čeliť nedostatku pracovných síl z relevantných kvalifikácií. V najbližších 20-tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 41 % pracovných procesov, predovšetkým v nízkokvalifikovaných zamestnaniach.