Manažérske zhrnutie

• Kľúčové činitele
• Kritické činitele

Časté a nepredvídateľné legislatívne zmeny spôsobujú zhoršenie podnikateľského prostredia a zníženie konkurencieschopnosti. Majú negatívny dopad na znižovanie atraktivity SR pre pôsobenie priemyselných podnikov v porovnaní s okolitými štátmi, pričom veľmi výrazne ovplyvňujú aj zamestnanosť.

Naplnenie cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov vytýčených EÚ do roku 2030 s víziou uhlíkovo neutrálnej spoločnosti do roku 2050 je podmienené vývojom a zavedením nových technológií a metód aj v hutníckej výrobe. Prechod na nízko-uhlíkové technológie si bude vyžadovať zvýšenú podporu investícií do inovácií a ich zavádzania. Vysoká investičná náročnosť implementácií štandardov Priemyslu 4.0 do súčasného technologického procesu spôsobuje značné zaostávanie sektora. Súčasný trend poukazuje aj na zvyšujúci sa nedostatok nového personálu s vyššími znalosťami a zručnosťami v technickej oblasti. Postupná digitalizácia, robotizácia a automatizácia výrazne prispieva k očakávanému zvyšovaniu nárokov na odbornosť personálu a bude spojená aj so vznikom nových povolaní potrebných pre tieto technológie. Výrazne sa prejavuje potreba podpory vzdelávania, keďže zvyšovanie úrovne automatizácie, robotizácie a digitalizácie sa prejaví aj v zvýšení požiadaviek na úroveň znalostí a zručností. Riešením je posilnenie duálneho vzdelávania na stredných školách a hlavne vybudovanie duálneho systému vzdelávania pre vysoké školy, čo môže výrazne prispieť k naplneniu očakávaného zvyšovania nárokov na odbornosť personálu. Naviac je potrebné sa venovať reforme školstva, aby nastal posun od spôsobov zameraných na memorovanie k systému zameranému na rozvoj a osvojenie si kľúčových kompetencií (kritické myslenie, komunikácia v materinskom jazyku, aktívne počúvanie, prezentovanie, efektívna argumentácia a presadzovanie názoru, matematická kompetencia, základné kompetencie v oblasti vedy a techniky, digitálna kompetencia, riešenie problémov a rozhodovanie, tímová práca a ďalšie). Zvýšenie podielu financií pre technicky orientované štúdium, kde je príprava výrazne finančne náročnejšia, vytvorí priestor aj na zvýšenie záujmu mladých ľudí o tieto odbory na stredných a vysokých školách. Praktické skúsenosti získané v reálnych výrobných podmienkach už počas štúdia výrazne vplývajú na uplatnenie absolventov, ale hlavne prinášajú zamestnávateľom okamžité nasadenie nových zamestnancov, bez potreby zdĺhavého úvodného zaškoľovania.

Zavádzanie nových technológii (napr. vodík, …), Priemyslu 4.0, digitalizácia a automatizácia so sebou prinesie v oblasti zamestnanosti zánik niektorých povolaní a  bude potrebná ich reprofilizácia, kde si zvýšenú pozornosť bude vyžadovať riešenie rekvalifikovania starších generačných ročníkov. Samozrejme, vzniknú nové povolania, najmä v súvislosti so zavádzaním nových výrobných postupov a technológií. Obnova pracovnej sily je v sektore veľmi náročná už v súčasnosti, keďže sa prejavuje nedostatok nového kvalifikovaného personálu. Výrazné ťažkosti nastanú v najbližšom období pätnástich rokov, keď nastane generačný odliv skúsenej pracovnej sily, pričom trendy v obsadenosti na stredných a vysokých školách v príprave na povolania s technickým vzdelaním majú klesajúci charakter. Potenciálne riešenie je v možnosti využitia zahraničnej pracovnej sily pre obsadenie chýbajúcich súčasných a novovznikajúcich nedostatkových povolaní napr. v IT oblasti a v ďalších dynamicky sa rozvíjajúcich oblastiach.

Je však nevyhnutná podpora zvýšenia záujmu mladých ľudí o vzdelávanie v technických odboroch aj zvyšovaním kvality vzdelávania v technických smeroch. Tu vzniká priestor aj na podporu zvýšenia podielu žien na vzdelávaní v technických smeroch s ich následným uplatnením v súčasných, ale aj v nových povolaniach sektora.

Úspešnosť zavádzania nových progresívnych technológií v tomto sektore, s cieľom naplnenia legislatívnych a environmentálnych cieľov, je výrazne podmienená ustálením podnikateľského prostredia, silnou podporou výskumu, vývoja a inovácií v tejto oblasti a zvýšenou podporou vzdelávania a rozvoja pracovnej sily.

Sektor Hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo patrí medzi sektory s najnižším podielom na tvorbe HDP. V súčasnosti má približne 0,9 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne klesá. Napriek tomu patrí SR medzi krajiny s najvyšším podielom tohto sektora na HDP v Európe (vyšší podiel majú len Slovinsko, Rakúsko, Bulharsko a Švédsko). Sektor Hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo má dominantné zastúpenie v Košickom kraji, kde tvorí približne 8 % krajského HDP. Spolu s Banskobystrickým krajom tvoria 76 % celkového HDP sektora v SR. Až 58 %-ný príspevok na tvorbe HDP sektora majú podniky s 1 000 a viac zamestnancami. Tieto majú 59 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora.

V sektore dominujú tuzemské podnikateľské subjekty s 82 %-ným zastúpením. Až 72 % zamestnancov sektora však pracuje v zahraničných spoločnostiach.

Sektor patrí medzi štyri sektory s najvyšším vývozom a päť sektorov s najvyšším dovozom v SR. Vo všeobecnosti patrí hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo medzi sektory s najvyššou závislosťou od medzinárodného obchodu – 90 % produkcie je určených ako vstup do ďalšieho výrobného procesu v zahraničí.

V  súčasnosti pracuje v sektore 24 tisíc zamestnancov, čo je o 25 % menej ako pred 20 rokmi. Priemerný medziročný pokles zamestnanosti v sektore je na úrovni 2 %. Tento prevažne „mužský“ sektor (81 % zamestnancov tvoria muži) dominuje v Košickom kraji, kde pracuje viac ako polovica zamestnancov sektora. Spolu s Banskobystrickým a Trnavským krajom tvoria 87 % zamestnanosti sektora.

Produktivita práce je vo veľkej miere závislá práve od úrovne pridanej hodnoty sektora. Jeho výrazná závislosť od zahraničia však spôsobuje aj výrazné kolísanie v úrovni pridanej hodnoty, ako aj produktivity práce. V roku 2018 bola v sektore ešte výrazne nadpriemerná produktivita práce – 40 % nad priemerom SR, v roku 2019 však produktivita sektora klesla 13 % pod priemer v SR.

Priemerné mzdy v sektore sú 1 557 EUR, čo je o 40 % viac ako pred 10 rokmi a o 23 % viac ako priemer v SR. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 17 % sektorov s najvyššími mzdami v SR.

Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 7 p. b. na súčasných 23 %. Sektor však patrí medzi sektory s najnižším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.

V priebehu najbližších piatich rokov bude dodatočne potrebných 2,4 tisíc pracujúcich v sektore (v sektorovo špecifických zamestnaniach). V sektore sa však z korešpondujúcich odborov vzdelania uplatní len približne 200 absolventov, teda sektor bude čeliť nedostatku pracovných síl, resp. bude musieť hľadať pracovné sily aj z nekorešpondujúcich oblastí. Až 20 % potrieb trhu práce v sektore bude v zamestnaniach Operátor stroja na ťahanie a pretláčanie kovov a Operátor pokovania.

Sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo patrí medzi sektory s vyšším potenciálom automatizácie. V najbližších 20­tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 81 % pracovných procesov, ktoré v súčasnosti vykonávajú zamestnanci.