Analýza ľudských zdrojov v sektore
Z celkového počtu 50 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 97,2 % zamestnanci v podnikoch a 2,4 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. Zamestnanci u fyzických osôb – podnikateľov predstavujú iba 0,3% podiel na počte pracujúcich. Za posledných päť rokov sa podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných síl nezmenil. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 29 % sektorov s najnižším podielom FO – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.
Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov (30,9 %), 27 Výroba elektrických zariadení (69,1 %).
Rozdelenie zamestnancov v sektore
V sektore v súčasnosti pracuje o 16 % viac osôb ako pred 20 rokmi a na celkovej zamestnanosti v SR sa podieľa 2 %. Tento podiel sa od roku 2001 nezmenil. Priemerný medziročný rast zamestnanosti v sektore je na úrovni 1 %. V porovnaní s nárastom v SR možno hovoriť o menej dynamicky rastúcom sektore z hľadiska počtu pracujúcich. Patrí medzi 72 % sektorov s najvyšším rastom zamestnanosti. Najvyšší medziročný nárast počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal sektor v roku 2005 (o 9 %). Do roku 2030 sa očakáva nárast počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú LEONI Slovakia, spol. s r. o., ZKW Slovakia s. r. o. a Hella Slovakia Signal-Lighting s. r. o., ktorí zamestnávajú 13 % zamestnancov sektora.
Úroveň počtu pracujúcich vo veľkej miere závisí aj od toho, ako sektor definujeme. Graf vyjadruje vývoj počtu pracujúcich pri definovaní sektora podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti. V metodickej časti sú vymedzené odvetvia patriace do sektora. Sektor však môžeme definovať aj podľa typických sektorových zamestnaní. V takomto prípade je celkový počet pracujúcich v sektore na úrovni 67 tisíc osôb, čo je o 34 % viac ako pri odvetvovej agregácii a ich počet od roku 2015 poklesol o 2 %.
Vývoj pracujúcich v sektore
V sektore mierne prevažujú muži. Ich podiel rastie, z 52 % v roku 2015 na súčasných 52,9 %. Sektor patrí medzi 42 % sektorov s najnižším podielom mužov. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia mužov je vyššia, na úrovni 66 %.
Rodové zloženie zamestnancov v sektore
Až 27 % zamestnancov sektora pracuje v Trenčianskom kraji, kde má sektor 7 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu s Nitrianskym a Žilinským krajom tvoria 62 % zamestnanosti sektora. Sektor elektrotechnika má najnižší počet zamestnancov v Banskobystrickom kraji, kde sa zároveň ale aj najrýchlejšie rozvíja – za posledných päť rokov tam vzrástol počet zamestnancov o 32 %.
Regionálne rozloženie zamestnancov sektora
V sektore dochádza za prácou do iného kraja 24 % zamestnancov, najčastejšie do Nitrianskeho kraja a Trenčianskeho kraja, pričom za posledných päť rokov podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov rástol. Sektor patrí medzi 38 % sektorov s najnižšou mobilitou. V Trenčianskom kraji, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov sektora, je 22 % zamestnaných osôb z iného kraja. Ľudské zdroje pre sektor najčastejšie dochádzajú z Prešovského kraja a tvoria 29 % všetkých dochádzajúcich zamestnancov v sektore.
Mobilita ľudských zdrojov v sektore
Z hľadiska veku zamestnancov patrí sektor medzi mladšie sektory. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 83 % sektorov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 2 roky nižší ako v SR. 24 % zamestnancov má v SR 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 17 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je vyšší, na úrovni 43 rokov.
Veková štruktúra zamestnancov v sektore
V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 16 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 7 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení a 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, ktoré spolu majú 60 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 2 Špecialisti, kde bol zaznamenaný nárast o 135 %. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, kde za posledných 10 rokov poklesol počet zamestnancov o 27 %.
Ak sektor definujeme podľa špecifických zamestnaní, podiel pracovných miest s vysokou kvalifikáciou dosahuje 12 %. Dominujúcimi hlavnými triedami zamestnaní sú 8 Operátori a montéri strojov a zariadení a 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci s 38 % a 37 % podielom na zamestnanosti sektora.
Zmena počtu zamestnancov v rokoch 2010 – 2020
Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 3 p. b. na súčasných 25 %. Sektor tak patrí medzi 50 % sektorov s najnižším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najvyšším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Sektor zamestnáva 2,2 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a 5,1 % všetkých stredoškolských. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní má vysokoškolské vzdelanie 15 % zamestnancov sektora.
Podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním
V roku 2019 v sektore elektrotechnika vystúpilo z pracovného pomeru 14 % zamestnancov, čo predstavuje približne 8 tisíc zamestnancov. V roku 2019 nastúpilo do pracovného pomeru 13 % zamestnancov, čo v absolútnych číslach predstavuje približne 7 tisíc zamestnancov. V období rokov 2012 – 2019 možno vidieť pomerne stabilnú fluktuáciu zamestnancov. Podiel vystupujúcich aj podiel nastupujúcich zamestnancov v sektore je nižší než na národnej úrovni. Sektor je tak charakteristický podpriemernou fluktuáciou pracovných síl.
Vývoj vstupujúcich a vystupujúcich zamestnancov v sektore
Podiel pracujúcich v odbore vzdelania zo zamestnancov v sektore je pod úrovňou priemeru v SR. Je potrebné mať na pamäti, že podiel pracujúcich v odbore vzdelania na úrovni sektora ovplyvňuje viacero faktorov a nemusí mať priamy súvis s tým, ako zaujímavý je sektor pre absolventov korešpondujúcich odborov. Napríklad pokiaľ sektor trpí nedostatkom pracovných síl, t. j. počet absolventov je výrazne nižší ako dopyt po týchto absolventoch v sektore, sektor musí nájsť pracovné sily z iných zdrojov (sem patrí napríklad sektor IT). Nízka úroveň práce v odbore môže ale byť aj dôsledkom toho, že sektor neposkytuje dostatočne motivujúce a konkurencieschopné pracovné podmienky pre absolventov (napríklad ako sektor hotelierstva a cestovného ruchu). A môže ísť aj o kombináciu oboch týchto faktorov.
V sektore podiel pracujúcich v odbore vzdelania klesá. Približne 37 % zamestnancov sektora v súčasnosti vyštudovalo optimálny odbor vzdelania k vykonávanému zamestnaniu. Pri vysokoškolských zamestnancoch v sektore je to 47 % a stredoškolských 34 %. Z hľadiska sektorovo špecifických zamestnaní vykonáva približne 55 % zamestnancov prácu, na ktorú sa aj pripravovali počas štúdia.
Podiel pracujúcich v odbore vzdelania
V sektore pracuje približne 7 % zamestnancov na pozícii, na ktorú je postačujúce nižšie vzdelanie a tento podiel mierne klesá. V sektore je viac podkvalifikovaných ako nadkvalifikovaných zamestnancov. V porovnaní s úrovňou nadkvalifikácie a podkvalifikácie v SR možno sektor považovať za oblasť s pomerne nízkym podielom zamestnancov s neadekvátnym stupňom vzdelania. V prípade zamestnaní špecifických pre tento sektor majú 4 % zamestnancov vyššie vzdelanie ako je vyžadované na výkon práce.
Vývoj nadkvalifikovaných a podkvalifikovaných zamestnancov v sektore
Identifikovať absolventov prislúchajúcich k sektoru nie je vo všeobecnosti jednoduchá úloha. Nie je totiž možné priradiť odbory vzdelania k ekonomickým činnostiam. Odbory vzdelania je možné priradiť jedine k sektorovým zamestnaniam. Tieto odbory však často pripravujú aj absolventov pre zamestnania, ktoré sú súčasťou iných sektorov. Počet absolventov tak v skutočnosti vyjadruje celkovú ponuku absolventov na trhu práce k sektorovo špecifickým zamestnaniam, to však neznamená, že optimálne sa títo absolventi uplatnia len v sektore elektrotechnika.
V roku 2020 prišlo na trh práce 6 tisíc absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelania k sektorovým zamestnaniam a 7 % z nich odišlo za prácou do zahraničia. V sektore nie je výrazný odliv pracovnej sily. Celkovo v SR 9 % absolventov odišlo do zahraničia.
Odchod absolventov do zahraničia
Mzdy v sektore sú pod úrovňou SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 2 % nižšia ako priemer v SR, a mediánová mzda o 0,3 % vyššia ako v SR. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 50 % sektorov s najvyššími mzdami v SR. Za uplynulých 10 rokov vzrástli mzdy o 65 %, čo predstavuje 13 %-ný priemerný medziročný rast. Rast miezd v sektore tak vykazuje vyššiu dynamiku ako v podmienkach SR. V zahraničných spoločnostiach v sektore sú mzdy o 19 % vyššie ako v tuzemských. Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 27 Výroba elektrických zariadení (1 264 EUR).
Z hľadiska sektorových zamestnaní je priemerná mzda mierne nižšia – na úrovni 1 229 EUR.
Medián a priemerná hrubá mesačná mzda v sektore
Približne 19 %-ám zamestnancov v sektore povaha práce umožňuje pracovať z domu. Ide o pomerne nízky podiel v porovnaní s celonárodným podielom. Z hľadiska sektorových zamestnaní je tento podiel nižší, na úrovni 9 %.
Podiel zamestnancov, ktorí môžu pracovať z domu
Ak klesne finálny dopyt po tovaroch a službách sektora o 10 %, zamestnanosť v sektore poklesne približne o 2,8 tisíc osôb, t. j. o 6 %. V ostatných sektoroch by tento pokles dopytu nevyvolal pokles zamestnanosti. Sektor patrí medzi sektory s priemernou citlivosťou na zmenu finálneho dopytu.
Vplyv dopytu na zamestnanosť v sektore
Z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce pre sektor elektrotechnika sa 13 % uplatňuje v tomto sektore a zvyšných 87 % si nachádza zamestnanie v iných sektoroch (definované podľa sektorových zamestnaní). Pri stredoškolských absolventoch sa uplatňuje v sektore 14 % a pri vysokoškolských absolventoch 10 %. Hlavnými sektormi (mimo tohto sektora) využívajúcimi absolventov pre sektor elektrotechnika sú pri vysokoškolákoch informačné technológie a telekomunikácie (29 %) a automobilový priemysel a strojárstvo (19 %) a stredoškolákoch automobilový priemysel a strojárstvo (31 %) a doprava, logistika, poštové služby (14 %).
Uplatnenie stredoškolských absolventov v sektore
Uplatnenie vysokoškolských absolventov v sektore
Najvýraznejší pokles počtu zamestnancov v sektore zaznamenáva 8212001 Montážny pracovník (operátor) elektrických zariadení. V danom zamestnaní poklesol počet zamestnancov za ostatných sedem rokov približne o 1,5 tisíc osôb, čo predstavuje pokles o 31 %. Najväčšie úbytky počtu zamestnancov sa v tomto sektore prejavili v zamestnaniach z hlavných tried zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení a 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.
Zamestnania s najvyšším úbytkom počtu zamestnancov v období 2012 – 2019
Najväčší nárast počtu zamestnancov v sektore elektrotechnika zaznamenávajú nízkokvalifikované zamestnania. Za posledných sedem rokov bol v zamestnaní 8212002 Montážny pracovník (operátor) elektronických zariadení zaznamenaný nárast o 40 %, resp. o 2,9 tisíc osôb.
Zamestnania s najvyšším nárastom počtu zamestnancov v období 2012 – 2019
