Manažérske zhrnutie

Sektor dopravy, logistiky, poštových služieb je jedným z nosných odvetví národného hospodárstva. Okrem jeho významného podielu na tvorbe HDP v SR tvorí neoddeliteľnú súčasť každodenného života obyvateľov. Zároveň podmieňuje dosahovanie ekonomického rastu, zvyšovanie konkurencieschopnosti a prosperity spoločnosti. Je kľúčovým faktorom pre prílev zahraničných investícií, rozvoj cestovného ruchu a napomáha znižovať disparity medzi regiónmi a štátmi. Vplyv inovačných trendov na sektor je už dnes výrazný a v strednodobom horizonte sa predpokladá významný posun v zavádzaní nových technológií. Je preto nevyhnutné pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá bude schopná pracovať s týmito trendami.

V horizonte najbližších 10 rokov bude silný vplyv zavádzania inovácií viditeľný najmä v požiadavkách zamestnávateľov na výkon jednotlivých pracovných pozícií. Využívanie umelej inteligencie, 5G sietí, virtuálnej reality, prípadne práca s veľkým množstvom dát sú len zlomok toho, na čo sa musí pracovná sila pripraviť. Vzdelávací systém čaká obrovská výzva – pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu schopnú tieto novinky využívať. Starnúca populácia ohrozuje aj sektor dopravy, logistiky, poštových služieb. Vzdelávanie dospelých je kľúčom k tomu, aby sa predišlo k naplneniu predpokladov zahraničných štúdií o ohrozených pracovných miestach.

KRITICKÉ ČINITELE

Globálna ekonomická kríza, geopolitická a hospodárska situácia spojená s obchodnými vojnami, terorizmom, migráciou, možnou hospodárskou krízou a ďalšími nepredvídanými hrozbami má výrazný dosah na štruktúru zamestnanosti v sektore dopravy.

Ťažko predpovedateľný ekonomický vývoj v rámci dopravy a častá reštrukturalizácia spoločností je negatívnym faktorom v oblasti dopravy a poštových služieb. Liberalizáciou trhu sa uvoľňujú obmedzenia týkajúce sa voľného pohybu tovarov, služieb a pracovnej sily nielen v krajinách Európskej únie, ale aj mimo nej.

Je možné očakávať, že v snahe eliminovať negatívne vplyvy dopravy na životné prostredie budú prijímané opatrenia ako napríklad obmedzenie kapacít vzdušného priestoru, podpora verejnej dopravy na vyššej politickej úrovni, zavedenie alternatívnych palív, prijímanie opatrení v súvislosti s nízkoemisnými zónami, zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami a podobne.

Nedostavaná dopravná sieť TEN-T na území SR prináša denné straty v sektore doprava, logistika a poštové služby, ale má vplyvy aj na zdravotnú dostupnosť a efektívnosť priemyslu SR, či na turizmus. Je potrebné vyvinúť tlak na urýchlené dokončenie. TEN-T sa netýka len cestnej siete, ale aj železničnej siete, kde SR tiež výrazne zaostáva, čo má vplyvy aj na životné prostredie.

Reštrukturalizácie spoločností, zastarané zariadenia a nedostatočné finančné ohodnotenie zamestnancov v sektore spôsobili negatívne vnímanie sektora dopravy verejnosťou a nezáujem žiakov o štúdium na stredných školách so zameraním na dopravu.

Je potrebné spracovať analýzu vývoja absolventov stredných a odborných škôl v sektore doprava, logistika a poštové služby a poukázať na súčasné a budúce potreby zo strany zamestnávateľov v SR. Na to je potrebné spracovať analýzu vrátane demografickej analýzy súčasného počtu zamestnancov v sektore na jednotlivých povolaniach. Je potrebné zistiť aj požiadavky na nové povolania vzhľadom na inovácie v sektore a niektoré povolania z Národnej sústavy povolaní prehodnotiť resp. zrušiť.

Nedostatok absolventov v sektore nie je možné riešiť len tlakom na stredné a vysoké školy, ale systémovými zmenami v školstve vrátane základného školstva. Vrátane systému postavenia učiteľov a financovania školstva v SR, optimalizácie počtu škôl a počtu študentov v študijných odboroch.

V zmysle platného strategického plánu rozvoja dopravnej infraštruktúry sa ako hlavné riziká rozvoja uvádzajú nedostatočné finančné zdroje a aj stavebno-technický stav infraštruktúry. Problém nedostatočného financovania dopravného sektora súvisí nielen s investíciami na strane rozvoja dopravnej infraštruktúry, ku ktorému SR viažu medzinárodné dohody, ale i so zaistením údržby existujúcej dopravnej siete naprieč jednotlivými podsektormi. V dôsledku zanedbania priebežnej údržby v minulosti sa teraz vyžadujú veľké investičné prostriedky zamerané na komplexnú rekonštrukciu častí dopravnej infraštruktúry, ktoré sú už v neuspokojivom a sčasti i havarijnom stave. Technická základňa dopravnej infraštruktúry nie je dostatočne pripravená na meniace sa podmienky a štruktúru dopravného trhu. Technický stav väčšiny uvedených infraštruktúrnych zariadení je neuspokojivý, najmä z dôvodu dlhodobého podfinancovania, zapríčiňujúceho nežiaduce odsúvanie štandardnej údržby, ktoré je spojené s neprimeraným nárastom budúcich nákladov potrebných

KĽÚCOVÉ ČINITELE

Výrazný vplyv pandémie na fungovanie sektora možno sledovať najmä z hľadiska poklesu mobility obyvateľstva. Rapídny pokles cestujúcich vyústil do rušenia dopravných liniek a spojov, následkom čoho sú chýbajúce tržby dopravných podnikov a prepravcov. Návrat počtu cestujúcich na hodnoty spred pandémie bude trvať niekoľko rokov. 

Zdieľané služby z časti nahrádzajú tradičné služby a vyžadujú si aj samostatný prístup z hľadiska ich vplyvu na pracovný trh. Rozvoj a dostupnosť týchto služieb môže mať pozitívny vplyv na rozvoj inovácií a taktiež môže tento trend prispieť k eliminácii individuálnej dopravy či poštových služieb (uber).

Inovačné a technologické trendy budú výrazne formovať smerovanie sektora, čo so sebou prináša možnosť na ďalší rozvoj v oblasti ľudských zdrojov. Úbytok vybraných pracovných pozícií bude na druhej strane vykompenzovaný o nové príležitosti pre špecialistov.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.