Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

PESTLE analýza – odvetvie polygrafického priemyslu

Politické vplyvy – Slovenská republika je členom Európskej únie (EÚ) a zároveň členom eurozóny. Z toho vyplývajú výhody, ale aj obmedzenia pre podnikanie v odbore. Okrem jednej tlačiarne cenín a malých účelových tlačiarní štátu je polygrafický priemysel v súkromnom vlastníctve. Je citlivý na hospodárske krízy a aj súčasná korona kríza komplikuje podnikanie v odvetví. Priemysel obalov, ktorý tvorí súčasť celulózo-papierenského a polygrafického priemyslu, čelí v súčasnosti silnému tlaku zo strany médií a ekologických hnutí. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim podnikanie je vnútorná stabilita alebo nestabilita štátu, vrátane politizácie hospodárstva. Politické faktory majú obrovský vplyv na stabilizáciu a výchovu ľudských zdrojov v sektore. Členstvo v EÚ vytvára nové možnosti pre priemysel závislý od vývozov, a tieto príležitosti sa v príprave absolventov na trh práce musia zohľadniť. Hospodárska politika štátu a jej smerovanie vo veľkej miere ovplyvňuje stabilitu aj perspektívu pracovníkov polygrafického priemyslu.

Ekonomické vplyvy – Polygrafický priemysel svojím objemom produkcie patrí na Slovensku medzi menšie odvetvia, tvorí 0,4 % z priemyselnej výroby SR. Domáci dopyt je pre naplnenie disponibilných kapacít polygrafického priemyslu nedostatočný, a preto je existenčne závislý na vývoze produkcie, čo tvorí približne 40 % výroby. Polygrafický priemysel veľmi citlivo reaguje na vnútorný a zahraničný ekonomický vývoj, je súčasťou informačného priemyslu a zamestnáva prevažne vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Moderná technika a technológia vyžaduje prípravu pracovnej sily na vysokej odbornej úrovni. V súčasnosti je badateľný trend zvýšeného záujmu o povolania zamerané k softvérovému a menej k hardvérovému uplatneniu v odbore. Niektoré polygrafické odbory majú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a je nebezpečenstvo prerušenia kontinuity výuky v danom odbore. To sa prejavuje nedostatkom tlačiarov a pracovníkov v dokončujúcom spracovaní. Na druhej strane je na trhu prebytok grafikov digitálnych médií s víziou nemanuálnej práce.

Sociálne vplyvy – Polygrafický priemysel reaguje na zmeny v správaní určitých sociálnych skupín čiastočnými zmenami v sortimente produkcie. Je pravda, že nové generácie čoraz viac komunikujú na sociálnych sieťach, ale práve túto synergiu využil polygrafický priemysel na vytvorenie nových produktov a služieb. Pracovníci odvetvia preto musia byť schopní pracovať s novými produktami a službami, ktoré kombinujú tlačené a virtuálne informácie. Na tento účel sú však nevyhnutné zmeny vo formálnom vzdelávaní v sektore.

Technologické vplyvy – Polygrafický priemysel prechádza zásadnými zmenami vo všetkých aspektoch technológie aj marketingovej stratégie. Stáva sa plnohodnotným členom informačného priemyslu. Súčasné hospodárske prostredie a veľký rozsah a rýchlosť vývoja nových technológií predikujú, že polygrafický sektor očakáva náročná budúcnosť. Nastupuje Polygrafia 4.0 ako súčasť Priemyslu 4.0, čo znamená, že väčšina tlačiarní bude musieť prejsť významnou transformáciou, aby naplno využila výhody Priemyslu 4.0 nielen z hľadiska výrobných metód, ale aj stratégie a obchodnej politiky. Priemyselná revolúcia 4.0 v tlačiarenskom priemysle spočíva najmä v automatizácii, robotizácii a sieťovej komunikácii pri využití pozitívneho vplyvu umelej inteligencie. Tlač a produkcia tlače má veľa komponentov, prenos dát od zákazníka, či už otvorene cez internet alebo v uzavretých pracovných tokoch, ktoré sú vytvorené s B2B zákazníkmi. Ďalšou súčasťou Priemyslu 4.0 je prepojenie výrobných systémov od prípravy tlače až po logistiku za podpory umelej inteligencie. V čoraz väčšej miere sa používajú inteligentné výrobné systémy, ktoré sú prostredníctvom cloudu prepojené po celom hodnotovom reťazci. Všetky tieto technologicko-výrobkové inovácie si budú vyžadovať vysokovzdelanú pracovnú silu, ktorá musí reagovať na prichádzajúce technologické trendy. Tiež je potrebné zmeniť formálne vzdelávanie tak, aby reflektovalo prichádzajúce zmeny v priemysle.

Legislatívne vplyvy – Okrem všeobecne platnej pracovnej legislatívy na Slovensku, týkajúcej sa podnikania, sa pre polygrafický priemysel využívajú aj špecifické technické normy – a to ON 88, uverejnené vo Vestníku Ministerstva hospodárstva SR č. 1/2011, medzinárodné normy ISO 12647 a Smernica pre dokončujúce knihárske spracovanie v polygrafickom priemysle, vydaná Zväzom polygrafie na Slovensku (2013). Znalosť týchto noriem priamo ovplyvňuje kvalitatívnu úroveň ľudských zdrojov a je kľúčovým faktorom ďalšieho rozvoja. Problémom zostáva nízka vymožiteľnosť práva, nesystémovosť pri prijímaní legislatívnych noriem ovplyvňujúcich podnikanie a trh práce, byrokratické prekážky pri komunikácii s orgánmi štátnej moci. Tieto všeobecné legislatívne normy a problémy s nimi spojené vo výraznej miere komplikujú podnikateľské prostredie, ktoré tvorí značnú časť štruktúry ľudských zdrojov polygrafického priemyslu. V niektorých prípadoch je dialóg so sociálnymi partnermi komplikovaný, čo má zásadný vplyv na rozvoj ľudských zdrojov v polygrafickom priemysle.

Ekologické vplyvy – Polygrafický priemysel už niekoľko rokov venuje zvýšenú pozornosť ochrane životného prostredia – zmenou tradičnej technológie na technológiu menej zaťažujúcu pracovné a životné prostredie, znižovaním výmetu pri rozbehu tlače, nahradzovaním alkoholu vo vlhčiacom roztoku, náhradou samotnej kovovej sadzby za nehmotnú sadzbu, používaním ekologických farieb. Všetky tieto zmeny v technologickom procese výroby vyžadujú dôslednú prípravu ľudských zdrojov vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní. Zvyšujúci sa trend pozitívneho vnímania prírody a presadzovania opatrení trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia bude znižovať záujem obyvateľstva o niektoré tlačené médiá, vrátane obalov a zvyšovať využívanie elektronických médií, produkovaných mimo sektora polygrafického priemyslu ako aj alternatívnych balení produktov. Táto postupná zmena bude v zmysle znižujúceho sa objemu produkcie ovplyvňovať pracovné miesta v tomto sektore.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.