Manažérske zhrnutie

Automobilový priemysel a strojárstvo má v podmienkach SR kľúčové postavenie. Tvorí štvrtinu produkcie v SR a patrí medzi najväčších prispievateľov k hrubej pridanej hodnote a medzinárodnému obchodu. Podiel pridanej hodnoty na produkcii tohto sektora je však v SR najnižší zo všetkých krajín EÚ.

Sektor Automobilový priemysel a strojárstvo tvorí takmer štvrtinu celkovej produkcie SR (23 %), čo je najviac zo všetkých sektorov. Od roku 2000 sa tento podiel zdvojnásobil a v súčasnosti je najvyšší zo všetkých krajín EÚ. Aj napriek dominancii z hľadiska produkcie má sektor relatívne nízku úroveň pridanej hodnoty. Podiel pridanej hodnoty na produkcii sektora predstavuje len 20 %, čo je tretia najnižšia úroveň zo všetkých sektorov (nižšiu má len Hutníctvo a Doprava). Tento podiel pritom v SR klesá najrýchlejšie zo všetkých krajín EÚ (v roku 2000 bol ešte na úrovni 30 %) a v súčasnosti je najnižší zo všetkých krajín EÚ. Približujú sa k nám len naši susedia, v Maďarsku je podiel pridanej hodnoty na celkovej produkcii sektora na úrovni 24 % a v Českej republike na úrovni 27 %. Sektor sa podieľa na HDP v SR 11 %-ami. Vyšší podiel má len Česká republika a Nemecko (približne 13 %)[1]. Ekonomická výkonnosť sektora je výrazne koncentrovaná, 10 spoločností tvorí približne tretinu pridanej hodnoty celého sektora.

Veľká časť slovenskej produkcie sektora je v skutočnosti vyrobená v iných krajinách a sektoroch. Import produkcie automobilového priemyslu a strojárstva tvorí viac ako tretinu objemu všetkých dovážaných tovarov do SR a export tohto sektora tvorí polovicu celkového exportu v SR. Dve tretiny produkcie tohto sektora sú určené pre zahraničné trhy. Sektor je tak vo veľkej miere závislý od situácie v zahraničí. Investície sektora predstavujú 12 % všetkých investícií v SR a majú rastúcu tendenciu (od roku 2015 nárast o 22 %). Ide o sektor s druhou najvyššou investičnou aktivitou v SR. Hlavnou investičnou položkou sú stroje a hnuteľné veci, ktoré tvoria 72 % celkových investícií sektora. Dve tretiny investícií pripadajú na automobilový priemysel a tretinu tvorí strojárstvo

Až 83 % podnikateľských subjektov sektora tvoria podnikatelia bez zamestnancov. Ich podiel na zamestnanosti sektora je 13 % a ich podiel na pridanej hodnote sektora je 11 %. Viac ako polovica zamestnancov pracuje v podnikateľských subjektoch so zahraničným vlastníctvom.

Takmer 98 % podnikateľských subjektov v sektore tvoria malí podnikatelia do 19 zamestnancov. Ich príspevok k HDP sektora je na úrovni 19 % a pracuje v nich 27 % všetkých pracujúcich sektora. Dominantnou kategóriou sú však zamestnávatelia s tisíc a viac zamestnancami. Takýchto je v súčasnosti v sektore 23, vytvárajú 38 % HDP sektora a zamestnávajú 23 % všetkých zamestnancov v sektore. Len 6 % podnikateľských subjektov v sektore má zahraničné vlastníctvo. Ide prevažne o veľké podniky, ktoré zamestnávajú až 55 % všetkých pracujúcich v sektore. V sektore je piaty najvyšší podiel zamestnancov pracujúcich v zahraničných podnikoch.

Každý desiaty pracujúci v SR pracuje v sektore Automobilový priemysel a strojárstvo a zamestnanosť sektora rastie.

V sektore pracuje približne 280 tisíc osôb a približne 13 % z toho tvoria fyzické osoby – podnikatelia. V sektore pracuje o 61 % viac osôb ako pred 20-timi rokmi a na celkovej zamestnanosti v SR sa podieľa 11 %-ami. Podiel na zamestnanosti v SR je druhý najvyšší spomedzi krajín EÚ (vyšší má len Česká republika na úrovni 14 %). Takmer tri štvrtiny zamestnancov sektora tvoria muži a 80 % zamestnancov má stredoškolské vzdelanie. Sektor je spolu s obchodom najvýznamnejším zamestnávateľom pracovných síl so stredoškolským vzdelaním.

V sektore je priemerná produktivita práce a mierne nadpriemerná mzda. Hodinová mzda je na úrovni 43 % hodinovej produktivity práce v sektore. Tento podiel je nižší len v Česku a Poľsku.

Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je na úrovni 1 406 EUR a je o 11 % vyššia ako v SR. Od roku 2010 vzrástla o 64 %. Sektor patrí medzi 25 % sektorov s najvyššími mzdami a je sektorom s najvyššími mzdami pre stredoškolských absolventov. Mzdy sú ťahané predovšetkým zahraničnými podnikmi, v ktorých je výška mzdy o štvrtinu vyššia ako v tuzemských. V priemere vyprodukuje zamestnanec za rok 33,5 tisíc EUR pridanej hodnoty, čo je mierne pod priemerom v SR, ako aj pod priemernou produktivitou sektora v EÚ. Produktivita sektora v SR je trojnásobne nižšia ako napríklad vo Švédsku, Dánsku, Rakúsku a Nemecku. Výška mzdy sa vo veľkej miere odvíja práve od produktivity práce a v priemere v krajinách EÚ tvorí 51 % produktivity práce. V SR je tento podiel na úrovni 43 %. Nižší je len v Česku (42 %) a v Poľsku (38 %). Aj to je jedným z hlavných dôvodov, prečo sme stále zaujímavou krajinou pre zahraničné investície v tomto sektore. Mzdy sú totiž stále relatívne nízke v porovnaní s produktivitou práce. Keďže závislosť medzi produktivitou práce a výškou mzdy je vysoká, jedným zo základných predpokladov k ďalšiemu rastu miezd je rast produktivity práce.

Sektor bude najbližších 5 rokov potrebovať v priemere ročne približne 6,4 tis. zamestnancov doplniť na trh práce a približne 60 % z toho bude tvoriť náhrada pracovných síl. Do roku 2025 bude čeliť nedostatku pracovných síl.

Regenerácia ekonomiky v roku 2021 a predovšetkým v roku 2022 prinesie so sebou aj množstvo nových pracovných miest v tomto sektore. V období rokov 2021 – 2025 bude v sektore potrebných približne 32 tisíc zamestnancov nad rámec v súčasnosti pracujúcich osôb. Približne 60 % pracovných príležitostí bude vytvorených náhradou pracovných síl. Tieto potreby trhu práce sú určené na základe zamestnaní garantovaných sektorovou radou. Ak zohľadníme členenie podľa odvetví, tak v podnikoch pôsobiacich v sektore budú potreby trhu práce ešte o niečo vyššie, na úrovni 37 tisíc osôb. Z absolventov, ktorí prídu na trh práce z korešpondujúcich odborov vzdelania do roku 2025 sa však očakáva, že len približne 13 tisíc z nich sa uplatní v tomto sektore a aj z týchto dôvodov bude sektor čeliť nedostatku pracovných síl aj v budúcnosti. Medzi zamestnania s najvyššími potrebami trhu práce v sektore budú do roku 2025 patriť Montážny pracovník v strojárskej výrobe, Obrábač kovov, Zvárač kovov a Nastavovač a obsluha kovoobrábacích strojov. Tieto zamestnania budú tvoriť 30 % potrieb trhu práce v sektore.

V sektore je výrazný potenciál na implementáciu technológií zvyšujúcich produktivitu práce a znižujúcich potrebu ľudskej práce. Približne 71 % pracovných činností zamestnancov môže byť nahradených technológiami.

Približne dve tretiny pracovných miest v sektore možno charakterizovať vysokým rizikom nahradenia technológiami v najbližších 20-tich rokoch. Celkovo bude možné nahradiť technológiami 71 % pracovných činností v súčasnosti vykonávaných zamestnancami. Avšak to, že nejaká činnosť môže byť nahradená technológiou ešte neznamená, že aj bude. A ak aj bude nahradená technológiou, neznamená to nevyhnutne zánik pracovného miesta a prepustenie zamestnanca. Základné trhové princípy a zisková motivácia podnikov bude v skutočnosti brániť tomu, aby automatizácia a robotizácia mali extrémny nárazový vplyv na trh práce a zamestnancov a prechod na nové technológie bude v dlhodobom horizonte kontinuálny a plynulý. Tabuľka č. 5 sumarizuje predpokladaný vývoj vybraných ukazovateľov v horizonte 2030 podľa spracovania TREXIMA Bratislava.

Predpokladaný vývoj vybraných ukazovateľov

UkazovateľPredpokladaný vývoj
podiel na celkovom HDP v SRstagnácia
záujem zahraničných investorovrast
podiel na dovoze v SRrast
podiel na vývoze v SRrast
tržby sektorarast
zisky podnikov v sektorerast
objem kapitálu na zamestnancarast
hrubá tvorba fixného kapitálu sektorarast
podiel počtu pracujúcich v sektore na celkovej zamestnanosti v SRpokles
zamestnanosť sektorarast
podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelanímstagnácia
absolventi – príchod na trh práce z korešpondujúcich odborov – stredoškolské vzdelanierast
absolventi – príchod na trh práce z korešpondujúcich odborov – vysokoškolské vzdelaniepokles
podiel Investície sektora v rámci investícií v SRrast
Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava

[1] Vyšší podiel má aj Lichtenštajnsko (na úrovni 19 %), v ktorom je súčasne aj vyšší podiel sektora na celkovej produkcii krajiny (na úrovni 40 %). Túto krajinu však nezahŕňame do vyhodnotenia, keďže jej celková produkcia sektora je veľmi nízka – 15 násobne nižšia ako v SR.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.