Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
| Silné stránky – strojárstvo | Slabé stránky – strojárstvo |
| Tradícia strojárskej výroby na Slovensku a historicky dobre kvalifikovaná pracovná sila. Silná tradícia strojárskeho veľtrhu v Nitre – najväčšia a najvýznamnejšia prezentácia odvetvia na Slovensku, prezentuje trendy vývoja slovenského strojárstva v podmienkach globalizácie. Vnímanie ZSP SR ako renomovaného partnera pre rôzne odborné stanoviská a pripomienkovacie procesy.Vytvorenie a činnosť duálnej platformy členov ZSP SR zapojených do SDV. Zapojenosť podnikov do systému duálneho vzdelávania.Zvýšenie flexibility školského systému v rámci SDV a prispôsobenie sa podmienkam v podnikateľskej sfére, najmä v strojárskej a remeselnej výrobe.Uplatnenie modifikovaných učebných osnov z oblasti strojárskej výroby a technológií (možnosť korekcie až 30 % učebných osnov) vo výukovom procese umožňuje lepšie prispôsobiť absolventov škôl na trh práce.Tradícia účasti študentov stredných odborných škôl na národných a medzinárodných súťažiach (Horizon Grand Prix, ZENIT, Strojárska olympiáda a pod.). Členstvo v eurozóne odbúrava kurzové riziká. | Produkcia zameraná na export je citlivá na hospodárske cykly – v prípade krízy ohrozenie pracovných miest.Chýbajúca štátna politika vzdelávania zameraná na problematiku Priemyslu 4.0.Silná závislosť na dostatku kvalifikovanej pracovnej sily.Vymierajúca tradícia strojárskej výroby na Slovensku, odchod dobre kvalifikovanej pracovnej sily do dôchodku a s tým spojená chýbajúca „generácia strojárov“ – klesajúca dostupnosť pracovnej sily, opätovný pokles záujmu o štúdium strojárskych/remeselných odborov. Neexistencia štátnej a regionálnej politiky pre age-management.Nedostatok žiakov a študentov z hľadiska negatívneho demografického vývoja v regiónoch.Nízka kvalifikovanosť zamestnancov vyučujúcich na odborných školách. Chýbajúca podpora technického vzdelávania a profesií potrebných pre trh práce spôsobuje nedostatok kvalifikovaných a kvalitných ĽZNedostatočná propagácia technického vzdelávania má vplyv na nedostatok talentov v sektore.Nevytvorenie podmienok pre profesijnú orientáciu žiakov na ZŠ a SŠ.Nedostatočné, resp. neúplne štatistiky o potrebách pracovného trhu, t.j. neznalosť medzi dopytom a ponukou pracovnej silyNie je dostatočná centrálna koordinácia ohľadom odborov, ktoré sú žiaduce (nedostatočná propagácia/nábor) versus nežiaduce (na školách sa vyučujú preto, že sú „populárne“, ale na pracovnom trhu neuplatniteľné). |
| Príležitosti – strojárstvo | Hrozby – strojárstvo |
| Efektívne využitie finančných prostriedkov z Plánu Obnovy a odolnosti SR na modernizáciu a reštrukturalizáciu odvetvia.Vytvorenie vládnej koncepcie rozvoja strojárskeho priemyslu v súlade s tendenciami Priemysel 4.0.Intenzívne zameranie na budovanie odborných zručností pracovníkov, špeciálne so zameraním na digitalizáciu, automatizáciu a robotizáciu. Podpora starších zamestnancov (age-management – profesijné väzby, sociálne väzby, špecifikované BOZP a pod.) v odvetví.Rastúci dopyt po dodávateľoch (automobilky) – zvýšením objemu výroby sa dá predpokladať dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile.Vytvorenie koncepcie systematickej prípravy pedagogických pracovníkov na školách.Tlak na zmenu financovania technického vysokoškolského vzdelávania podľa potrieb trhu práce.Podpora partnerstiev medzi reprezentatívnymi zamestnávateľmi a strednými a vysokými školami za účelom poskytovania odborných stáží študentov. Spopularizovanie vnímania stredného odborného školstva.Modifikácia štátnych vzdelávacích programov a súvisiacich normatívov vo vzťahu k inovačným zmenám (digitalizácia, automatizácia, robotizácia a pod.)Legislatívne zakotvenie podpory podnikov v kritických situáciách. | Zaostávanie oproti konkurencii v implementácii štandardov Priemyslu 4.0.Starnutie populácie – nedostatočná náhrada kvalifikovanej pracovnej sily v budúcnosti.Nedostatok pracovnej sily v odborných profesiách a v oblasti výskumu a vývoja.Neexistencia koncepcie celoživotného vzdelávania, ani koncepcie prehlbovania kvalifikácie zamestnancov v súlade s inovačnými trendami a technologickými zmenami.Nedostatočná dopravná infraštruktúra nemotivuje zahraničných investorov usadiť sa v regiónoch.Vysoká miera prepojenosti na sektor automobilového priemyslu.Nedostatočná finančná podpora technického vzdelávania a príslušného vybavenia na stredných a vysokých školách.Pretrvávajúce preferovanie stredných škôl so zameraním na humanitné a prírodovedné odbory pred strednými odbornými školami so zameraním na strojársku činnosť.Financovanie školstva od počtov žiakov namiesto financovania podľa potrieb trhu a uplatniteľnosti absolventov na trhu práce.Nezáujem absolventov SŠ a VŠ o ďalšie vzdelávanie a prehlbovanie kvalifikácie vo vzťahu k inovačným trendom a technologickým zmenám.Nekvalifikovanosť zamestnancov vyučujúcich na školách.Nízka popularita technických disciplín medzi mladými ľuďmi.Migrácia absolventov SOŠ a VŠ ako kvalifikovanej pracovnej sily na iné pracovné trhy EÚ, resp. sveta, a tým neobsadenie voľných pracovných miest v regióne.Nedostatočné kvalifikačné predpoklady žiakov základných škôl, ktorí vstupujú na SOŠ (v praxi platí, že na stredné odborné školy nastupujú absolventi ZŠ s horším študijným prospechom).Environmentálne zaťaženie ako dôsledok Priemyslu 4.0. |
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.