7. Priebežná správa o sektore

V sektore voda, odpad a životné prostredie sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Zber, úprava a dodávka vody, Čistenie a odvod odpadových vôd, Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov, Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom. Vzhľadom na to, že v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie sú zaradené štyri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že ide o sektor s priemerným počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie za roky 2010 a 2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore voda, odpad a životné prostredie predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 55 až 59 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 18,8 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 50 až 54 rokov, pričom ich podiel dosiahol úroveň cca 16,5 %. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 3,2 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, a to o približne 2,3 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 7 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 2 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 20,5 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 17,0 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, čo predstavovalo cca 16,9 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde sa nachádzalo približne 18,3 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 50 až 54 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 16,4 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 60 a viac rokov, a to s podielom približne 15 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 26,3 % na približne 21,6 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 73,7 % na cca 78,4 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 29,5 % na približne 23,5 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 70,5 % na cca 76,5 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 5,8 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore voda, odpad a životné prostredie
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet zamestnancov v sektore voda, odpad a životné prostredie je naprieč jednotlivými krajmi SR značne vyrovnaný. Výraznejšie regionálne rozdiely je možné identifikovať z hľadiska rozmiestnenia ekonomických subjektov. Kým v Nitrianskom kraji je ich najvyššia regionálna distribúcia, tak Prešovský, Košický, Trnavský a Nitriansky kraj sa vyznačujú pomerne malou početnosťou ekonomických subjektov v rámci sektora. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V Bratislavskom kraji bol v sektore voda, odpad a životné prostredie za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 37,2 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 25,1 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji štátne ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 18,0 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 47,1 %, evidovaný v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v štátnych ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 30,9 %. Na tretej pozícii boli s podielom 10,5 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy, pričom ich podiel tu dosiahol 43,0 %. Títo zamestnanci boli s 24,3 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Ekonomické subjekty so súkromným tuzemským vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 20,0 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 38,9 %. Za nimi nasledovali s podielom 31,8 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Tretie miesto v danom sektore a kraji predstavovali zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch, a to s podielom 18,4 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a ich podiel bol približne 46,7 %. S odstupom za nimi nasledovali sektorovo relevantní zamestnanci ekonomických subjektov so súkromným tuzemským vlastníctvom, a to s podielom 39,8 %. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel predstavoval 7,8 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je zahraničné, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 40,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (29,8 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. Zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch predstavovali podiel 16,8 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore voda, odpad a životné prostredie boli s podielom približne 29,1 % najpočetnejší zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 28,5 % zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. V ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom bolo zamestnaných približne 22,3 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch dosiahli približne 47,2 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je zahraničné a ich podiel predstavoval približne 27,8 %. Ekonomické subjekty vo vlastníctve územnej samosprávy úhrnne zamestnávali približne 16,5 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore voda, odpad a životné prostredie
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 93,2 %. Za Bratislavským krajom sa nachádzal s podielom približne 87,6 % Prešovský kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Košickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 83,5 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Žilinskom kraji, a to približne 71,9 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Trenčianskom kraji (80,3 %) a Trnavskom kraji (80,5 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore voda, odpad a životné prostredie, a to na úrovni cca 904 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Trenčianskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 803 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Košický kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 749 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Prešovský kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 596 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Bratislavskom kraji (cca 653 EUR) a v Nitrianskom kraji, kde to bolo približne 703 EUR.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.