5. Priebežná správa o sektore

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 36 Zber, úprava a dodávka vody, 37 Čistenie a odvod odpadových vôd, 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov a 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom.

Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor voda, odpad a životné prostredie boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore, a to v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.

Za divíziu 36 Zber, úprava a dodávka vody sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty prepočítanej na jedného zamestnanca predstavovalo približne 3,6 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 23,1 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo 27,2 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 20,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 36 Zber, úprava a dodávka vody v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017

V divízii 36 Zber, úprava a dodávka vody prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 4,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 14,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 17,2 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 12,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 37 Čistenie a odvod odpadových vôd sa za roky 2008 až 2017 prejavil pokles tvorby pridanej hodnoty, pričom zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 21,3 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na jedného zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 32,6 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 51,5 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2011, s hodnotou približne 16,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 37 Čistenie a odvod odpadových vôd v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017

V divízii 37 Čistenie a odvod odpadových vôd prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 4,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 15,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 21,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 12,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov sa za roky 2008 až 2017 prejavil pokles tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 1,5 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 24 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo 32,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2014, s hodnotou približne 16,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017

V divízii 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 0,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 14,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2013 na úrovni 15,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 12,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom sa za roky 2008 až 2017 prejavil pokles tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 21,7 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 21,8 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 43,9 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 10,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017

V divízii 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 12,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 16,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 28,8 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 10,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore voda, odpad a životné prostredie

V sektore voda, odpad a životné prostredie bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Nitrianskeho kraja, kde tento podiel predstavoval približne 42,5 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 42,5 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trnavskom kraji, kde ich podiel bol približne 39 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 27,5 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 56,4 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 56,4 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Košickom kraji, kde ich podiel bol približne 53,6 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Prešovskom kraji, a to približne 40,5 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 25,2 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Prešovskom kraji (24,8 %). Na druhej strane v Trnavskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 12,8 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 44 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Nitrianskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 43,9 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 25,3 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Košickom kraji, kde to bolo približne 55,5 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trenčianskom kraji a ich podiel bol približne 54,4 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Prešovskom kraji, a to približne 43,9 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 23,5 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji (20,5 %). Na druhej strane v Trnavskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 11,2 %  vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 1 156 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore voda, odpad a životné prostredie. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 65,7 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 10,8 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to s 5,3 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,5 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to 1,6 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor voda, odpad a životné prostredie v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1.2019