Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Výstavba budov, Inžinierske stavby, Špecializované stavebné práce, Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie, Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou. Vzhľadom na to, že v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia je zaradených päť divízií SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že ide o sektor s vysokým počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 55 až 59 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 15 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne poklesol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 60 a viac rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 13,3 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo značný nárast. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 3,47 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, a to o približne 1,9 p. b. Na druhej strane, v sektore vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 5,7 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 1,6 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 15,9 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 13,6 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, čo predstavovalo cca 13,3 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde sa nachádzalo približne 14,7 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 60 a viac rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 13,5 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 40 až 44 rokov, a to s podielom približne 12,5 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 33,8 % na približne 31,5 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 66,2 % na cca 68,5 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 36,2 % na približne 35,4 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 63,8 % na cca 64,6 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 1,2 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia

Pre stavebné a súvisiace ekonomické subjekty je vo všeobecnosti typické, že ich početnosť je najvyššia v regiónoch, ktoré sa urbanisticky výraznejšie rozvíjajú. V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v SR jednoznačne dominuje početnosť ekonomických subjektov v rámci Bratislavského kraja, ktorý je nasledovaný Žilinským a Prešovským krajom. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia na základe počtu zamestnancov v jednotlivých ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 51,3 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 31,8 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 8,5 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 77,5 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 8,1 %. Na tretej pozícii boli s podielom 7,0 % zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 88,8 %. Títo zamestnanci boli s 7,5 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Ekonomické subjekty v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 3,4 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo súkromné tuzemské a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 81,7 %. Za nimi nasledovali s podielom 12,4 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom 4,2 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 82,1 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so zahraničným vlastníctvom, a to s podielom 9,1 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval 5,3 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 75,5 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (9,5 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. Zamestnanci v družstvách predstavovali podiel 6,3 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia s podielom približne 83,7 % dominovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 7,3 % zamestnanci v družstvách. V ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy bolo zamestnaných približne 3,8 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch dosiahli približne 72,0 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov vo vlastníctve územnej samosprávy a ich podiel predstavoval približne 11,2 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 8,1 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Trenčianskom kraji, kde dosiahol približne 90,1 %. Za Trenčianskym krajom sa nachádzal s podielom približne 89,0 % Prešovský kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Banskobystrickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 88,2 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trnavskom kraji, a to približne 82,1 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Nitrianskom kraji (84,2 %) a Žilinskom kraji (84,3 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia, a to na úrovni cca 972 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Prešovskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Prešovský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 874 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Nitriansky kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 754 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Banskobystrický kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 640 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Trnavskom kraji (cca 682 EUR) a v Bratislavskom kraji, kde to bolo približne 695 EUR.