Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre nsp/sri

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 41 Výstavba budov, 42 Inžinierske stavby, 43 Špecializované stavebné práce, 71 Architektonické
a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy, 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 41 Výstavba budov v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 41 Výstavba budov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zvýšenie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 2 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 9,7 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo približne 16,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2013, pričom v tomto roku to bolo približne 5,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 41 Výstavba budov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 2,6 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 9,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 3,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 42 Inžinierske stavby v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 42 Inžinierske stavby medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zvýšenie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 4,6 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 7,8 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo približne 15,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2014, pričom v tomto roku to bolo približne 2,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 42 Inžinierske stavby medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 4,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 6,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 2,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 43 Špecializované stavebné práce v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 43 Špecializované stavebné práce medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zvýšenie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 0,8 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 21,4 tis. EUR, a to s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo približne 36 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 11,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 43 Špecializované stavebné práce medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 2,5 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 4,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 7,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2013 dosiahlo úroveň približne 2,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zníženie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 19,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 19,6 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 39,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2013, pričom v tomto roku to bolo približne 12,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 4,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 9,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 25,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2013 dosiahlo úroveň približne 1,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 2 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 8,1 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 6,3 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo približne 11,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2008, pričom v tomto roku to bolo približne 3,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 4,1 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2017, a to na úrovni 5,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2013 dosiahlo úroveň približne 0,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 41 Výstavba budov v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 41 Výstavba budov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 25,1 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v divízii ekonomických činností zvýšil o približne 0,22 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 5,9 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 27 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010, kedy to bolo približne 0,8 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,05 %, s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2017, a to na úrovni približne 0,23 % a minimom v roku 2010, ktoré dosiahlo marginálnu hodnotu.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 42 Inžinierske stavby v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 42 Inžinierske stavby k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 0,8 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v predmetnej divízii znížil o približne 0,01 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 9,7 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 20,9 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010, kedy to bolo približne 0,4 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,05 %, s maximom dosiahnutým v roku 2016, a to na úrovni približne 0,1 % a minimom v roku 2010, ktoré dosiahlo zanedbateľnú hodnotu.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 43 Špecializované stavebné práce v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 43 Špecializované stavebné práce k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 100,4 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v predmetnej divízii znížil o približne 0,12 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 32,7 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 172 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2012, kedy to bolo približne 0,6 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,21 %, s maximom dosiahnutým v roku 2008, a to na úrovni približne 0,75 % a minimom v roku 2012, ktoré dosiahlo zanedbateľnú hodnotu.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 73,4 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,13 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 75,6 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich veľmi výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2013 na úrovni 569,8 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2014, kedy to bolo približne 2,8 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,36 %, s jedinečne výrazným maximom dosiahnutým v roku 2013, a to na úrovni približne 2,84 % a minimom v roku 2014 (približne 0,01 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 150,8  EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 1,65 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 241,4 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2014 na úrovni 515,8 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 62,3 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 2,85 %, s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2014, a to na úrovni približne 6,42 % a minimom v roku 2008 (približne 0,7 %).

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia bolo zo súhrnného počtu 10 476 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 27,3 % žien a 72,7 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 5 744 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 411 ženy s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 1 972 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 1 354 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 127 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Prešovskom kraji, a to 384. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Košického kraja, kde ich počet predstavoval 250 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Trnavskom kraji, a to 57.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 80. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, ktorých bolo 67. Na druhej strane v Trnavskom kraji bolo týchto UoZ len 24.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich počet predstavoval 463 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Prešovského kraja, pričom ich počet bol 349. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 64 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 153 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 138 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trnavského kraja, a to 60 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 92. Za nimi nasledovali ženy s vyššími úrovňami EKR z Košického kraja, a to s početnosťou 72 UoZ. Na druhej strane v Trnavskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len 22 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

V rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 198 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 926 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 77 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 167 EUR, a to bolo približne 97 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 651 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 138 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 725 EUR, resp. 61 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Žilinskom kraji. Naopak, v Trenčianskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne. Pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR bol zaznamenaný taktiež v Košickom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Trnavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Bratislavskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR mierne poklesli. Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný v Nitrianskom kraji. Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Bratislavskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Žilinskom kraji, avšak v Trnavskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli.