CHARAKTERISTIKA VÝVOJOVÝCH TENDENCIÍ V OBLASTI EKONOMICKÝCH VÝSLEDKOV, ZAMESTNANOSTI A ODMEŇOVANIA V SEKTOROVEJ ŠTRUKTÚRE NSP/SRI

Sektor potravinárstvo

Sektor je hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 10 Výroba potravín, 11 Výroba nápojov a 12 Výroba tabakových výrobkov.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 10 Výroba potravín v rámci sektora potravinárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 10 Výroba potravín medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 1 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 6,8 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo približne 10 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2008, pričom v tomto roku to bolo približne 5,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe aktuálnych finančných ukazovateľov prišlo v divízii 10 Výroba potravín medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 2,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2009, a to na úrovni 8,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2012 dosiahlo úroveň približne 3,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 11 Výroba nápojov v rámci sektora potravinárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 11 Výroba nápojov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal mierne rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 3,9 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 17,4 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo približne 19 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2010, pričom v tomto roku to bolo približne 14,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 11 Výroba nápojov medzi rokmi 2008 až 2017 k miernemu poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 3,9 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 10,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 15,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 5,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 10 Výroba potravín v rámci sektora potravinárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 10 Výroba potravín k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 71,8 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,47 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 101 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2014, a to na úrovni 169,7 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2012, kedy to bolo približne 37,8 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,83 %, s maximom dosiahnutým v roku 2014, a to na úrovni približne 1,42 % a minimom v roku 2012 (približne 0,33 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 11 Výroba nápojov v rámci sektora potravinárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 11 Výroba nápojov k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 8,3 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa v tomto období znížil podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov o približne 0,11 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 84,1 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2015 na úrovni 219 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2013, kedy to bolo približne 18,8 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,49 %, s maximom dosiahnutým v roku 2015, a to na úrovni približne 1,25 % a minimom v roku 2013 (približne 0,11 %).

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore potravinárstvo podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

 Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore potravinárstvo bolo zo súhrnného počtu 2 922 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 62,2 % žien a 37,8 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 1 140 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 80 muži s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Banskobystrickom kraji, a to 168 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 160 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 15 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Prešovskom kraji, a to 76. Za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Banskobystrického kraja, kde ich počet predstavoval 71 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji, a to 25.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 21. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, ktorých bolo 16. Na druhej strane v Nitrianskom kraji boli takýto UoZ len traja.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 251 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Prešovského kraja, pričom ich počet bol 249. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 28 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 111 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 97 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Bratislavského kraja, a to konkrétne 28 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Košickom kraji, kde ich bolo evidovaných 25. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Prešovského kraja, a to s početnosťou 23 UoZ. Na druhej strane v Trnavskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len 11 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore potravinárstvo v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore potravinárstvo dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 099 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 948 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne
86 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 100 EUR, a to bolo približne 100 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 716 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota v roku 2019 tvorila cca 156 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 768 EUR, resp. 70 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Bratislavskom kraji. Naopak, v Nitrianskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR mierne poklesli.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Bratislavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Trnavskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Nitriansky kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR mierne poklesli.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Žilinskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Trnavskom kraji, avšak v Banskobystrickom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli.