Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Identifikácia kritických a kľúčových činiteľov

Cieľom je zosumarizovať výsledky analýzy vonkajšieho prostredia a analýzy vnútorného prostredia sektora. Ako kritické činitele sa uvádzajú také vplyvy, ktoré môžu v budúcnosti, v priebehu 10 rokov, ohroziť konkurenčnú schopnosť sektora. Ako kľúčové činitele sa identifikujú činitele ovplyvňujúce úspešný vývoj sektora na báze konkurencieschopných ľudských zdrojov.

Jedným z kritických činiteľov najviac ohrozujúcich sektor je negatívny demografický vývoj a riziková veková štruktúra ľudských zdrojov, konkrétnejšie alarmujúcim trendom je vymieranie kvalifikovaných umeleckých remeselníkov, ale aj ďalších zamestnaní uvedených v tab. č. 3 vyššie, najmä knihovníkov. Naopak, osobitne dôležitým kľúčovým činiteľom je efektívne využívanie digitálnych technológií pri procese tvorby, produkcie, distribúcie a marketingu v rámci odvetví kultúrneho a kreatívneho priemyslu a nadväzovanie súvisiacej medzisektorovej spolupráce, najmä so sektorom IKT.

Medzi ďalšie kritické činitele patria:

  • mimoriadne negatívny dopad pandémie COVID-19 a súvisiacej hospodárskej recesie na fungovanie subjektov v KKP a dopyt spotrebiteľov po kultúre;
  • výrazné podfinancovanie sektora KKP;
  • nízky spoločenský status a podpora sektora;
  • neuspokojivé legislatívne úpravy (napr. sponzoringu);
  • nedostatočné finančné ohodnotenie pracovníkov;
  • prehlbujúce sa regionálne rozdiely v rámci podpory kultúrnych aktivít a využívania potenciálu jednotlivých regiónov;
  • nedostatočné výskumno-analytické kapacity a chýbajúce dáta v sektore KKP špeciálne, pokiaľ ide o oblasť rozvoja ľudských zdrojov;
  • rušenie  dôležitých  študijných  odborov  (napr.  knihovníctvo   a   kultúrno-osvetová   činnosť)  a znižujúca sa kvalita absolventov spojená s rušením učňovského školstva ako aj so systémom financovania regionálneho školstva, t.j. prechodom na normatívne financovanie;
  • neukotvenosť systému vzdelávania dospelých na pracovisku;
  • problém nedostatočnej využiteľnosti systému duálneho vzdelávania;
  • nedostatočné sieťovanie aktérov v sektore KKP. Za kľúčové činitele sú považované:
  • modernizácia vzdelávania pre sektor zavedením elementov podporujúcich prepájanie vzdelávacieho systému s požiadavkami praxe, vrátane zapojenia zamestnávateľských subjektov do vzdelávacieho procesu;
  • systematická príprava manažérov pre kvalitné riadenie inštitúcií v sektore, najmä v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov;
  • intenzívny rozvoj podnikateľských a digitálnych zručností osôb pripravujúcich sa na povolanie, resp. zamestnancov v sektore KKP zo strany vzdelávacích inštitúcií, resp. zamestnávateľských subjektov;
  • budovanie dobrého mena, podpora jedinečnosti a vysokej konkurencieschopnosti výkonných umelcov aj v medzinárodnom meradle;
  • rozvoj kreativity a profesionality ľudských zdrojov v sektore a ich podielu na kultivácii kultúrnych potrieb (rast spotreby kultúry);
  • efektívne využívanie potenciálu kultúrneho dedičstva prostredníctvom štandardných aj inovatívnych foriem jeho ochrany a prezentácie, vrátane rozvoja udržateľného kultúrneho turizmu;
  • stratégia zmeny štruktúry ponuky dotačných mechanizmov a grantových schém na podporu vybraných oblastí kultúry s ich kvalitatívne narastajúcou krivkou;
  • zvyšujúci sa záujem populácie o kultúru.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.