Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor energetika, plyn, elektrina

V rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI možno sektor energetika, plyn, elektrina charakterizovať ako sektor s najnižším početným zastúpením divízií. V sektore sa nachádza len jedna divízia SK NACE Rev. 2 a názov tejto divízie je nasledovný: Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.

Najvýznamnejšie očakávané disparity v sektore energetika, plyn, elektrina v období 2020-2025

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Najvyššia dodatočná potreba pracovných síl do roku 2025 v sektore energetika, plyn, elektrina sa očakáva v zhluku zamestnaní ELEKTROTECHNIKA A ENERGETIKA. V tomto zhluku v SR bude potrebné dodatočne doplniť približne 5 200 osôb. Na trhu práce je však potrebné počítať aj s príchodom absolventov stredných a vysokých škôl z príslušných odborov vzdelania. Očakáva sa, že do roku 2025 príde na trh práce približne 1 800 absolventov, ktorí ukončia vzdelávanie v niektorom z korešpondujúcich odborov vhodných na výkon zamestnaní patriacich do tohto zhluku zamestnaní. V zhluku ELEKTROTECHNIKA A ENERGETIKA v sektore energetika, plyn, elektrina sa do roku 2025 očakáva dodatočná potreba pracovných síl na úrovni 800 osôb. Zároveň z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce zo zhluku korešpondujúcich odborov vzdelania možno očakávať, že v sektore energetika, plyn, elektrina sa uplatní približne 500 z nich. Do roku 2025 sa v sektore energetika, plyn, elektrina v tomto zhluku očakáva nedostatok absolventov.

Efektívne uplatňovanie ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI je nevyhnutné na zvyšovanie produktivity podnikových procesov, čo sa z ekonomického hľadiska prejavuje najmä vo vývoji finančno-ekonomických výsledkov zamestnávateľských subjektov. V oblasti produktivity boli do predkladanej priebežnej správy zvolené dva kľúčové finančno-ekonomické ukazovatele, pričom ide o tržby za vlastné výkony a tovar a pridanú hodnotu v cenách výrobných nákladov. Ďalej bol vyčíslený percentuálny podiel osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar, ako aj na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov. Vývoj dosahovaných hodnôt v príslušnej kategórii SK NACE Rev. 2 v rokoch 2008 až 2018 prezentujú nasledujúce grafy.

Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar a vývoj podielu osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar v divízii 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu v rokoch 2008 až 2018

Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V divízii 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar počas sledovaného obdobia zaznamenal nárast o 1,5 mld. EUR. Priemerná hodnota tržieb za vlastné výkony a tovar bola medzi rokmi 2008 až 2018 na úrovni 12,0 mld. EUR, pričom maximum z roku 2012 predstavovalo 14,0 mld. EUR a minimum z roku 2009 bolo 10,8 mld. EUR. Najvýraznejší výkyv počas sledovaného obdobia bol z hľadiska tržieb za vlastné výkony a tovar zaznamenaný medzi rokmi 2013 a 2014, kedy došlo k poklesu o 2,0 mld. EUR.

V tejto divízii vykázal podiel osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar rastúci trend, pričom rozdiel medzi rokmi 2008 a 2018 dosiahol hodnotu 0,5 p. b. V sledovanom období prišlo k rôznym medziročným výkyvom, pričom najvýraznejším rozdielom bol nárast podielu osobných nákladov medzi rokmi 2013 a 2014, ktorý predstavoval 0,9 p. b. Pri pohľade na celé sledované obdobie bola maximálna hodnota podielu osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar dosiahnutá v roku 2014, a to 4,6 %. Na druhej strane minimum z roku 2012 predstavovalo 3,4 % a priemer za celé obdobie bol 4 %.

Vývoj pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov a vývoj podielu osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov v divízii 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu v rokoch 2008 až 2018

Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ďalším sledovaným ukazovateľom je pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov, ktorej priemerná výška bola počas sledovaných rokov 2,3 mld. EUR. Výška pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov sa pohybovala od 1,9 mld. EUR v roku 2018 do 2,9 mld. EUR v roku 2009. Celkový trend vývoja pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov bol klesajúci, pričom nárast predstavoval 916,3 mil. EUR. Najvyšší medziročný výkyv výšky pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov bol zaznamenaný medzi rokmi 2012 a 2013, pričom zníženie predstavovalo 553,9 mil. EUR.

Posledným sledovaným ukazovateľom produktivity v tejto divízii je podiel osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov, ktorý medzi rokmi 2008 a 2018 celkovo vzrástol, a to o 14,1 p. b. Počas sledovaných rokov 2008 až 2018 nastali rôzne medziročné výkyvy, najväčšou zmenou bol nárast podielu osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov medzi rokmi 2012 a 2013, ktorý dosiahol 5,4 p. b. Najvyšší podiel osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov z hľadiska celého sledovaného obdobia bol dosiahnutý v roku 2018, a to 29 %. Najnižšia hodnota vo výške 14,9 % bola zaznamenaná v roku 2009 a priemerná hodnota dosiahla 21,7 %.

V porovnaní s hodnotami finančno-ekonomických ukazovateľov dosahovanými v sektorovej štruktúre NSP/SRI v rokoch 2008 – 2018 sa divízia 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vyznačuje nadpriemernou úrovňou tržieb za vlastné výkony a tovar. Úroveň pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov je v tejto divízii vyššia, ako je celoslovenský priemer za jednu divíziu. Zároveň je divízia charakteristická podpriemerným podielom osobných nákladov na tržbách a súčasne podpriemerným podielom osobných nákladov na pridanej hodnote.

V sektore sa uplatní značná časť absolventov (24,7 %), ktorí ukončili korešpondujúce odbory. Aj napriek tomu sa do roku 2025 očakáva v sektore nedostatok absolventov. V divízii 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu trend z hľadiska tržieb a podielu osobných nákladov vzájomne negatívne koreloval, čo nevytvára optimálne podmienky pre budúcich absolventov z aspektu ich budúceho ohodnotenia.