Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor energetika, plyn, elektrina

V sektore energetika, plyn, elektrina je aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradená práve jedna divízia klasifikácie SK NACE Rev. 2, a to Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci sektora je zaradená jediná divízia, ide z hľadiska sektorovej štruktúry NSP/SRI o sektor s najnižším počtom divízií, a to zhodne so sektorom hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo, sektorom sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály, ako aj so sektorom verejné služby a správa.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora energetika, plyn, elektrina za roky 2010 a 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore energetika, plyn, elektrina predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 55 až 59 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 18,4 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 50 až 54 rokov, pričom ich podiel dosiahol úroveň cca 17,3 %. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 3,77 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, a to o približne 1,4 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 3,9 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 3 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 17,1 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 16 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, čo predstavovalo cca 15,5 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde sa nachádzalo približne 18,8 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 50 až 54 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 17,8 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 45 až 49 rokov, a to s podielom približne 17,4 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 30,7 % na približne 28,5 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 69,3 % na cca 71,5 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 27,3 % na približne 23,1 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 72,7 % na cca 76,9 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 3,7 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore energetika, plyn, elektrina

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počty ekonomických subjektov v sektore energetika, plyn, elektrina sú vo všeobecnosti v rámci národného hospodárstva SR pomerne nízke, pričom ich najvyššia početnosť bola identifikovaná v Nitrianskom, Trnavskom a Žilinskom kraji. Na druhej strane, nízka početnosť ekonomických subjektov v tomto sektore je v Bratislavskom a Košickom kraji. Je však potrebné zdôrazniť, že počet ekonomických subjektov nekoreluje s počtom zamestnancov, keďže nízky počet veľkých podnikov zabezpečuje vysoké počty pracovných príležitostí. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora energetika, plyn, elektrina bol v Bratislavskom kraji najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 77,1 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 11,4 %. Tretiu priečku predstavovali z hľadiska zamestnanosti v tomto kraji a sektore medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 8,4 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 53,5 %, evidovaný v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v štátnych ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 29,9 %. Na tretej pozícii boli s podielom 6,8 % zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom ich podiel tu dosiahol 30,1 %. Títo zamestnanci boli s 25,2 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. Ekonomické subjekty vo vlastníctve územnej samosprávy zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 21,6 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 68,8 %. Za nimi nasledovali s podielom 14,6 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, a to s podielom 7,1 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v štátnych ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 58,6 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov vo vlastníctve územnej samosprávy, a to s podielom 17,5 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel predstavoval 16,6 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora energetika, plyn, elektrina vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je štátne, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 57,3 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (26,6 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné. Zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch predstavovali podiel cca 9,9 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore energetika, plyn, elektrina s podielom približne 39,8 % prevažovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 28,2 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy bolo zamestnaných približne 25,9 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch dosiahli približne 74,8 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov vo vlastníctve územnej samosprávy a ich podiel predstavoval približne 9,8 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 8,8 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore energetika, plyn, elektrina

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 92,7 %. Za Bratislavským krajom sa nachádzal s podielom približne 91,6 % Trenčiansky kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Košickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 90,1 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Prešovskom kraji, a to približne 74,5 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Žilinskom kraji (83,2 %) a Banskobystrickom kraji (85,2 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore energetika, plyn, elektrina, a to na úrovni cca 1 000 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Trnavskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Trnavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 951 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Trenčiansky kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 793 EUR.