CHARAKTERISTIKA VÝVOJOVÝCH TENDENCIÍ V OBLASTI EKONOMICKÝCH VÝSLEDKOV, ZAMESTNANOSTI A ODMEŇOVANIA V SEKTOROVEJ ŠTRUKTÚRE NSP/SRI

Sektor energetika, plyn, elektrina

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci divízie 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu danej klasifikácie.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu v rámci sektora energetika, plyn, elektrina v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal mierne klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 26,6 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 100 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo na úrovni približne 128,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2013, pričom v tomto roku to bolo približne 84,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 15,6 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v priemere približne 60,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2011, a to na úrovni 74,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2008 dosiahlo úroveň približne 37,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu v rámci sektora energetika, plyn, elektrina v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 50,5 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,15 percentuálneho bodu. Na základe toho možno skonštatovať, že v tejto divízii sa značne zvýšila intenzita využívania agentúrnych služieb pri získavaní pracovných síl. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 31 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 102,5 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010, kedy to bolo približne 1,7 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,11 %, s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2016, a to na úrovni približne 0,35 % a minimom v roku 2010, ktoré dosiahlo zanedbateľnú hodnotu.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore energetika, plyn, elektrina podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

 Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore energetika, plyn, elektrina bolo zo súhrnného počtu 358 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 45 % žien a 55 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy so strednými úrovňami EKR, a to s počtom 72 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 25 ženy s nižšími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Košickom kraji, a to 13 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich zastúpenie bolo 10 osôb. Na druhej strane v Nitrianskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len minimum z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Košickom kraji, a to 18. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Prešovského kraja a minimálny počet UoZ mužského pohlavia s touto kvalifikačnou úrovňou bol v Trnavskom kraji.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 21. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, na druhej strane v Trnavskom kraji bolo týchto UoZ len minimum.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, avšak ani tam ich počet nepresiahol 10 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Trnavského kraja a v Bratislavskom kraji nemali žiadne UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Košickom kraji, kde ich bolo 13 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 12 osôb. Minimálny počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trenčianskeho kraja.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 25. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Košického kraja, a to s početnosťou 12 UoZ. Na druhej strane v Trenčianskom kraji a sektore UoZ – ženy evidované neboli.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore energetika, plyn, elektrina v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci sektora energetika, plyn, elektrina dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 878 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 399 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 74 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 575 EUR, a to bolo približne 84 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 2 474 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 132 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 1 075 EUR, resp. 58 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Banskobystrickom kraji. Naopak, v Žilinskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne a pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Banskobystrickom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Nitriansky kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne. Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný tiež v Žilinskom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Bratislavskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji, avšak v Nitrianskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR vzrástli len mierne.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.