CHARAKTERISTIKA VÝVOJOVÝCH TENDENCIÍ V OBLASTI EKONOMICKÝCH VÝSLEDKOV, ZAMESTNANOSTI A ODMEŇOVANIA V SEKTOROVEJ ŠTRUKTÚRE NSP/SRI

Sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 17 Výroba papiera a papierových výrobkov, 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 17 Výroba papiera a papierových výrobkov v rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 17 Výroba papiera a papierových výrobkov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal mierne rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 3,5 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 26,3 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo približne 31,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 22,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 3,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 11,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2014, a to na úrovni 20,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2010 dosiahlo úroveň približne 6,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií v rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií medzi rokmi 2008 a 2017 mierne poklesol, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 1,7 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca približne 8,5 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 9,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota v sledovanom období bola zaznamenaná v roku 2010, pričom v tomto roku to bolo približne 6,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 3,6 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2009, a to na úrovni približne 13,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2014 dosiahlo úroveň približne 3,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 17 Výroba papiera a papierových výrobkov v rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 17 Výroba papiera a papierových výrobkov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 149,1 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,76 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 85,2 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2017, a to na úrovni 177,9 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 28,7 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,49 %, s maximom dosiahnutým v roku 2017, a to na úrovni približne 0,95 % a minimom v roku 2008 (približne 0,19 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií v rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 76,2 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,71 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 230,4 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2015 na úrovni 370,9 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2016, kedy to bolo približne 77,1 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 1,66 %, s maximom dosiahnutým v roku 2015, a to na úrovni približne 2,82 % a minimom v roku 2016 (približne 0,59 %).

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

 Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel bolo zo súhrnného počtu 578 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 53,1 % žien a 46,9 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 154 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 28 muži s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 23 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 22 osôb. Na druhej strane v Trenčianskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len šesť z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Žilinskom kraji, a to 35. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Košického kraja, kde ich počet predstavoval 24 osôb. Minimálny počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Trnavskom kraji.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Žilinskom kraji, kde ich bolo evidovaných osem. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, ktorých bolo päť. Na druhej strane v Trnavskom kraji sa takýto UoZ nenachádzali.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 35 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Nitrianskeho kraja, pričom ich počet bol 27. Naopak, v Trenčianskom kraji malo len sedem UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Žilinskom kraji, kde ich bolo 32 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 18 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trenčianskeho kraja, a to šesť osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Žilinskom kraji, kde ich bolo evidovaných osem. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Košického kraja, a to s početnosťou sedem UoZ. Na druhej strane v Trenčianskom kraji a sektore mali UoZ – ženy len minimálne zastúpenie.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 244 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 003 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 81 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 222 EUR, a to bolo približne 98 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 878 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 151 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 875 EUR, resp. 70 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regiónu bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Žilinskom kraji. Naopak, v Bratislavskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR mierne poklesli.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Bratislavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR mierne poklesli. Pokles miezd bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Trenčianskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Žilinskom kraji, avšak v Košickom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli.