Sektorová rada Veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport

  • O sektore
  • Zoznam členov sektorovej rady
  • Zoznam garantovaných zamestnaní
  • Aktuality z odvetvia
  • Dokumenty na stiahnutie
  • Fotogaléria

Ústredným orgánom štátnej správy Slovenska pre uvedené oblasti je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu.

Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte. Súčasná veda vychádza z pozorovania alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia a hypotéza je vnútorne konzistentná, stáva sa teóriou (do jednej teórie
sa obyčajne spája väčšie množstvo hypotéz).

Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti). Výskum je bádanie, skúmanie (obyčajne vedecké), v ktorom ide o poznanie doposiaľ nepoznaných skutočností na základe analýzy skutočností už známych. Vo vede sa zvykne
rozlišovať základný výskum a aplikovaný výskum, experimentálny a teoretický, individuálny a tímový atď.

Výskum je systematická tvorivá vedecká činnosť, ktorej cieľom je poznať príčiny a podmienky existencie konkrétnych prírodných a spoločenských javov. Výskum sa usiluje o poznanie skutočností doposiaľ nepoznaných na podklade analýzy skutočností už známych.

Úlohy ústredných orgánov štátnej správy v oblasti výskumu a vývoja

Úlohy ústredných orgánov štátnej správy v oblasti výskumu a vývoja, podmienky a
formy poskytovania štátnej podpory na výskum a vývoj sú predmetom zákona č. 172/2005
Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Za vytváranie podmienok na uskutočňovanie výskumu a vývoja zodpovedá MŠVVaŠ SR.

Zákon č. 172/2005 Z. z. o podpore výskumu a vývoja definuje pojmy:

  • základný výskum: systematická tvorivá činnosť, ktorej hlavným cieľom je získavanie nových poznatkov bez ohľadu na možnosti ich priameho praktického využitia,
  • aplikovaný výskum: systematická tvorivá činnosť zameraná na získavanie nových poznatkov s cieľom priameho využitia získaných výsledkov v hospodárskej praxi a v spoločenskej praxi,
  • vývoj: systematická tvorivá činnosť v oblasti vedy a techniky využívajúca zákonitosti a poznatky získané prostredníctvom výskumu alebo vychádzajúce z praktických skúseností pri tvorbe nových materiálov, výrobkov, zariadení, systémov, metód a procesov alebo ich zlepšení.


Odbory vedy a techniky sa podľa zákona č. 172/2005 Z. z. o podpore výskumu a vývoja členia na tieto základné skupiny:

  • prírodné vedy,
  • technické vedy,
  • lekárske vedy,
  • pôdohospodárske vedy,
  • spoločenské vedy,
  • humanitné vedy.


Právnické osoby so sídlom na území SR a fyzické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj sa podľa zákona č. 172/2005 Z. z. o podpore výskumu a vývoja na štatistické účely začleňujú do sektorov výskumu a vývoja:


  • štátny sektor: SAV a právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj zriadené
    ústrednými orgánmi štátnej správy, · sektor vysokých škôl: verejné vysoké školy, štátne vysoké školy, súkromné vysoké školy a nimi založené právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj,
  • neziskový sektor: občianske združenia, neziskové organizácie, združenia právnických osôb a fyzické osoby okrem fyzických osôb z podnikateľského sektora uskutočňujúce výskum a vývoj,
  • podnikateľský sektor: podnikatelia, ktorí v rámci svojich podnikateľských činností uskutočňujú aj výskum a vývoj.

Vzdelávanie je proces cieľavedomého, uvedomelého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si vedeckých a technických vedomostí, intelektuálnych a praktických skúseností, utváranie morálnych rysov, osobitých záujmov a postojov. Je procesom utvárania osobnosti, individualizácie spoločenského vedomia, teda súčasťou socializácie. Ide o proces všestrannej humanizácie a kultivácie človeka zahrňujúci procesy ako je socializácia, enkulturácia a personalizácia, kde je zahrnutý široký rozvoj človeka.


Typy vzdelávania:

  • Formálne vzdelávanie („formal learning“) je „vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje v organizovanom a štruktúrovanom prostredí osobitne určenom na vzdelávanie a jeho výsledkom je zvyčajne udelenie kvalifikácie, obyčajne v podobe osvedčenia alebo diplomu; zahŕňa systémy všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania pri nástupe do zamestnania a vysokoškolského vzdelávania” (2008/C 111/01).
  • Neformálne vzdelávanie („non-formal learning“) je „vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných činností (pokiaľ ide o vzdelávacie ciele, čas vyhradený na vzdelávanie), pri ktorých je k dispozícii určitý druh podpory vzdelávania (napr. vzťah medzi študentom a učiteľom); môže zahŕňať programy na výučbu pracovných zručností, programy gramotnosti pre dospelých, ako aj pre základné vzdelávanie osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku; medzi veľmi bežné prípady neformálneho vzdelávania patria vnútropodniková odborná príprava, prostredníctvom ktorej spoločnosti aktualizujú a zdokonaľujú zručnosti svojich pracovníkov, ako napr. zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií, štruktúrované vzdelávanie online (napr. využívaním otvorených vzdelávacích zdrojov) a kurzy organizované organizáciami občianskej spoločnosti pre svojich členov, svoju cieľovú skupinu alebo širokú verejnosť” (2008/C 111/01).
  • Informálne učenie sa (neinštitucionálne vzdelávanie; „informal learning“) je „vzdelávanie, ktoré je výsledkom každodenných aktivít spojených s prácou, rodinným životom alebo trávením voľného času a nie je organizované ani štruktúrované podľa cieľov, času ani podpory vzdelávania; informálne učenie sa nemusí byť z pohľadu vzdelávajúceho sa zámerné; príkladmi výsledkov vzdelávania získaných prostredníctvom informálneho učenia sú zručnosti získané životnými a pracovnými skúsenosťami, zručnosti v oblasti riadenia projektov alebo v oblasti informačných a komunikačných technológií získané v práci, naučené jazyky a medzikultúrne zručnosti získané počas pobytu v inej krajine, zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií získané mimo zamestnania, zručnosti získané prostredníctvom dobrovoľníckych činností, kultúrnych aktivít, športu, práce s mládežou a prostredníctvom činností v domácnosti (napr. starostlivosť o dieťa)“ (2008/C 111/01).

Výchova je činnosť smerujúca k získaniu a zdokonaleniu schopností a vlastností človeka. Výchova je pôsobenie na procesy ľudského učenia a socializácie s cieľom premeny človeka po všetkých stránkach - telesnej, duševnej aj duchovnej; s cieľom vychovať človeka z bytosti spoločenskej na bytosť kultúrnu.

Stručná charakteristika aktuálneho stavu školstva

Regionálne školstvo

Slovenská republika, rovnako ako prakticky všetky krajiny, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, má zákonom ustanovenú povinnú školskú dochádzku, bezplatné vzdelanie v základných a v stredných školách a regionálne školstvo vytvára podmienky na naplnenie tejto zákonnej povinnosti.

Hlavnou úlohou regionálneho školstva je umožniť občanom SR získanie nižších stupňov vzdelania, ktorými rozumieme všetky stupne vzdelania okrem vysokoškolského. Ide konkrétne o predprimárny stupeň vzdelania, primárny stupeň vzdelania a niekoľko druhov nižšieho stredného (sekundárneho) a vyššieho stredného (sekundárneho) stupňa vzdelania.

Regionálne školstvo, ako systém, má viacero zložiek. Jeho hlavná úloha sa zabezpečuje vzdelávaním podľa vzdelávacích programov v nasledovných druhoch škôl: v materských školách sa získava predprimárne vzdelanie (z hľadiska medzinárodnej klasifikácie ide o stupeň ISCED 0), v základných školách, v ročníkoch 1 – 4, ktoré tvoria prvý stupeň základnej školy, sa získava primárne vzdelanie (ISCED 1) a v ročníkoch 5 – 9, ktoré tvoria druhý stupeň základnej školy, sa získava nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2). V stredných školách je možné získať viacero stredných stupňov vzdelania – nižšie stredné odborné vzdelanie (ISCED 2C), stredné odborné vzdelanie (ISCED 3C), úplné stredné všeobecné vzdelanie (ISCED 3A), úplné stredné odborné vzdelanie (ISCED 3A) a vyššie odborné vzdelanie (ISCED 5B).

Osobitnú skupinu škôl tvoria školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Zabezpečujú výchovu a vzdelávanie pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V tejto skupine sa podobne ako v skupine bežných škôl nachádzajú materské školy, základné školy a stredné školy, ktorých aktivity sú však prispôsobené potrebám detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Vzdelávanie v základných školách a v stredných školách sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

Zoznam všetkých škôl a školských zariadení oprávnených pôsobiť v systéme regionálneho školstva sa nazýva sieťou škôl a školských zariadení. Zaraďovanie škôl a školských zariadení do siete a ich vyraďovanie uskutočňuje ministerstvo školstva podľa pravidiel ustanovených zákonom. Zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení oprávňuje tieto školy a školské zariadenia poskytovať výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona a využívať finančné prostriedky z verejných zdrojov.

Školy a školské zariadenia môže zriadiť štát prostredníctvom obvodných úradov v sídle kraja (školy a školské zariadenia zriadené ObÚ3 ), obec (školy a školské zariadenia zriadené obcou), vyšší územný celok (školy a školské zariadenia zriadené VÚC), cirkev alebo náboženská spoločnosť (cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia) alebo iná fyzická alebo právnická osoba (súkromné školy alebo súkromné školské zariadenia).

Vysoké školstvo

Vysoké školstvo plní v modernej spoločnosti tri hlavné úlohy: umožňuje získanie najvyšších stupňov vzdelania, je základom výskumného a vývojového potenciálu krajiny a poskytuje spoločnosti ďalšie špecifické služby obvykle súvisiace s jej rozvojom a s rozvojom regiónu, v ktorom je príslušná vysoká škola lokalizovaná. Vysoké školy sú obvykle tiež významným poskytovateľom ďalšieho vzdelávania.

Vysokoškolské vzdelávanie na území SR je upravené zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon). Slovenská republika patrí do prvej skupiny signatárov Bolonskej deklarácie z roku 1999. Jedným z hlavných bodov tejto deklarácie bolo zjednotenie vysokoškolských stupňov vzdelávania medzi jednotlivými krajinami. V nadväznosti na uvedené umožňujú dnes slovenské vysoké školy získať ich absolventom vysokoškolské vzdelanie v troch stupňoch.

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa spojené s akademickým titulom „bakalár“ (Bc.) sa získava úspešným absolvovaním študijného programu prvého stupňa nazývaného tiež bakalárskym študijným programom so štandardnou dĺžkou 3 alebo 4 roky.

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa spojené s niektorým z akademických titulov „magister“ (Mgr.), „magister umenia“ (Mgr.art.), „inžinier“ (Ing.), „inžinier architekt“ (Ing.arch.), „doktor všeobecného lekárstva“ (MUDr.), „doktor zubného lekárstva“ (MDDr.) alebo „doktor veterinárskeho lekárstva“ (MVDr.) sa získava úspešným absolvovaním študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu spájajúceho prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania. Podľa obsahového zamerania sa študijné programy umožňujúce získať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa členia na magisterské, inžinierske a doktorské. Dĺžka štúdia potrebná na získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa je podľa študijného odboru štandardne 5 alebo 6 rokov.

Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa spojené s akademickým titulom „doktor“ (PhD.) alebo „doktor umenia“ (ArtD.) sa získava úspešným absolvovaním študijného programu tretieho stupňa (doktorandský študijný program) so štandardnou dĺžkou 3 alebo 4 roky. Absolventi študijných programov, ktorí získali titul magister, môžu vykonaním rigoróznej skúšky získať tzv. „malý doktorát“ predstavovaný jedným z titulov “doktor prírodných vied” (RNDr.), “doktor farmácie” (PharmDr.), “doktor filozofie” (PhDr.), “doktor práv” (JUDr.), “doktor pedagogiky” (PaedDr.) alebo “doktor teológie" (ThDr.). Tieto tituly predstavujú z medzinárodného hľadiska neštandardný prvok slovenského vysokého školstva nekompatibilný s Bolonskou deklaráciou. Nezískava sa nimi vyšší stupeň vzdelania. Predstavujú však v našich podmienkach istú spoločenskú prestíž. Vysokoškolské vzdelávanie na území SR môžu poskytovať len organizácie, ktoré sú vysokými školami podľa vysokoškolského zákona a len v rámci akreditovaných študijných programov.

Vysoké školy sa z hľadiska spôsobu, akým vznikli, hospodársko-právnej formy a sídla členia na verejné vysoké školy, štátne vysoké školy, súkromné vysoké školy a zahraničné vysoké školy.

  • Verejné vysoké školy vznikajú a zanikajú zákonom, majú osobitnú hospodársko-právnu formu „verejná vysoká škola“ definovanú vo vysokoškolskom zákone a sídlo na území SR.
  • Štátne vysoké školy, ktoré sa členia na vojenské vysoké školy, policajné vysoké školy a zdravotnícke vysoké školy, vznikajú a zanikajú tiež zákonom. Z hľadiska hospodárskoprávnej formy to sú štátne rozpočtové organizácie resp. v prípade zdravotníckych vysokých škôl štátne príspevkové organizácie a majú sídlo na území SR.
  • Súkromné vysoké školy sú právnické osoby so sídlom v SR alebo so sídlom na území členského štátu (štáty EÚ, štáty dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarsko), ktoré boli zriadené alebo založené na vzdelávanie a výskum, a ktorým vláda SR udelila súhlas na pôsobenie ako súkromná vysoká škola (štátny súhlas).
  • Zahraničné vysoké školy sú vysoké školy so sídlom v členskom štáte, ktorým ministerstvo udelilo na základe ich žiadosti oprávnenie poskytovať na území SR vysokoškolské vzdelávanie podľa právnych predpisov štátu ich sídla.

Vysokoškolské vzdelávanie sa uskutočňuje v rámci študijných programov, ktoré si zostavujú jednotlivé vysoké školy. Každý študijný program však musí patriť do nejakého študijného odboru, v prípade medziodborového študijného programu ide o kombináciu dvoch študijných odborov. Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov. Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa. Všetky študijné odbory, v ktorých možno v SR poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, tvoria sústavu študijných odborov SR, ktorú spravuje ministerstvo. Návrh na zaradenie nového študijného odboru do sústavy podávajú spravidla vysoké školy a ministerstvo o ňom rozhoduje po vyjadrení Akreditačnej komisie.

  • Stručný prehľad najdôležitejších informácií o vysokom školstve v roku 2014

V roku 2014 bol celkový počet študentov 175 430, z toho 104 515 žien, nastal medziročný pokles počtu študentov vysokých škôl o 13 455 (7,12 %), z toho 9 133 na verejných vysokých školách a 4 322 na súkromných vysokých školách. Rovnako sa znížil počet študentov iného štátneho občianstva (celkom o 319 študentov). Najviac študentov verejných vysokých škôl v prvých dvoch stupňoch študovalo v spoločenských vedách, náukách a službách (57,32 %, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavovalo nárast o 2,67 percentuálneho bodu). Podiel žien na celkovom počte vysokoškolských študentov v roku 2014 dosiahol 59,58 % v prípade doktorandského štúdia 47,86 %. Podiel žien študentiek na súkromných vysokých školách bol 64,50 %.

V priebehu roka 2014 riadne skončilo vysokoškolské štúdium na verejných a súkromných vysokých školách 62 012 študentov, z toho 39 074 žien, čo predstavuje medziročný pokles o 5,73 % (3 767 študentov). Pod tento stav sa podpísal najmä pokles absolventov externej formy štúdia o 3 127, pričom v dennej forme sa počet absolventov znížil o 640.

O štúdium na vysokej škole v prvom stupni a spojenom prvom a druhom stupni sa uchádzalo 48 961 uchádzačov – občanov SR, čo je opäť nižší počet ako v predchádzajúcich rokoch a oproti minulému roku pokles o 5 600 uchádzačov. Títo uchádzači na štúdium podali spolu s cudzincami 90 856 prihlášok, čo je najnižší počet za ostatné roky. Od úspešných uchádzačov bolo uskutočnených 40 594 zápisov na štúdium, z toho 38 190 od osôb štátnej príslušnosti SR a 2 404 od cudzincov.

Priemerný plat zamestnanca verejnej vysokej školy v roku 2014 bol 1 042,60 €, čo je o 5,77 % viac ako v roku 2013. Priemerný plat vysokoškolského učiteľa verejnej vysokej školy v roku 2014 bol 1 322,60 €, čo je o 6,22 % viac ako v roku 2013. V roku 2014 bol priemerný plat profesora verejnej vysokej školy 1 947,80  €, čo predstavuje nárast o 5,32 %.

Veková štruktúra profesorov a docentov vysokých škôl sa medziročne významne nezmenila. Medián veku vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora bol 62 rokov.

Podpora vysokoškolskej vedy a techniky v rámci finančných prostriedkov vyčlenených na vysoké školstvo v kapitole ministerstva v roku 2014 predstavovala 143 113 463 €.

V rámci schváleného rozpočtu na vysoké školstvo bola na dotácie verejným vysokým školám vyčlenená čiastka 442 296 981 €. V priebehu roka 2014 bol schválený rozpočet verejných vysokých škôl upravený na objem 440 608 061 €.

Verejné vysoké školy hospodária podľa rozpočtu výnosov a nákladov. Celkové náklady verejných vysokých škôl v roku 2014 v hlavnej činnosti predstavovali 680 833 699 €celkové výnosy verejných vysokých škôl v roku 2014 v hlavnej činnosti boli 684 423 912 €.

V roku 2014 skončilo s kladným výsledkom hospodárenia (hlavná a podnikateľská činnosť spolu) svoje hospodárenie 17 verejných vysokých škôl. Hospodársky výsledok verejných vysokých škôl za rok 2014 v hlavnej činnosti bol zisk vo výške 3 590 214 € a v podnikateľskej činnosti bol zisk v objeme 4 190 576 €. Celkový hospodársky výsledok (pred odvedením dane z príjmov) bol zisk v objeme 7 780 789 €.

Šport

Šport je realizovaná (prostredníctvom tzv. pravidiel) forma fyzickej aktivity alebo zručnosti, ktorej účelom je snaha rekreovať sa: pre súťaženie, vlastné potešenie, na dosiahnutie dokonalosti, vývoj zručností alebo akúkoľvek kombináciu týchto cieľov.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR je ústredným orgánom štátnej správy pre štátnu starostlivosť o šport. Vecne príslušným útvarom v tejto oblasti je Sekcia štátnej starostlivosti o šport. Úlohou ministerstva v tejto oblasti je najmä legislatívna činnosť, financovanie a koordinácia subjektov pôsobiacich v športe. Okrem toho ministerstvo vydáva akreditácie vzdelávacím zariadeniam v oblasti športu a zabezpečuje aktivity a plnenie záväzkov súvisiacich s členstvom SR v EÚ a medzinárodných organizáciách v oblasti športu.

Koordináciu a metodické usmerňovanie športových súťaží žiakov, spoluprácu s krajskými školskými úradmi, národnými športovými zväzmi a inými právnickými osobami zabezpečuje, okrem ministerstva, od 1.7.2011 Národné športové centrum. Národné športové centrum zabezpečuje v oblasti školského športu aj administráciu portálu www.skolskysport.sk. Športové súťaže žiakov vyhlasované ministerstvom sú zverejnené na tejto stránke. Všetky dôležité informácie týkajúce sa školských športových súťaží nájdete v Aktualitách http://www.skolskysport.sk/aktuality/.

Mimovládne športové organizácie

Športové zväzy

Reprezentantmi športových odvetví sú športové zväzy. Športové zväzy sú prirodzenými monopolnými organizáciami, nakoľko ako jediné zastupujú svoje športové odvetvia voči svojej medzinárodnej športovej federácii. Športové zväzy sú partnermi štátnej správy v oblasti športovej reprezentácie SR a rozvoja športových odvetví.


Mimovládne športové organizácie so špeciálnym poslaním

Slovenský olympijský výborSlovenský paralympijský výbor a Slovenská asociácia univerzitného športu sú športovými organizáciami so špeciálnym poslaním. Zodpovedanjú za reprezentáciu Slovenska na olympijských hrách, paralympijských hrách a na svetových univerziádach a akademických majstrovstvách sveta. Rovnako ako športové zväzy sú prirodzenými monopolnými organizáciami, nakoľko ako jediné na Slovensku sú členmi svojich medzinárodných organizácií - Medzinárodného olympijského výboru, Medzinárodného paralympijského výboru a Medzinárodnej federácie univerzitného športu. Sú partnerom štátnej správy v oblasti reprezentácie Slovenska na oficiálnych medzinárodných olympijských, paralympijských a univerzitných podujatiach.



Iné mimovládne športové organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou

Okrem športových zväzov a mimovládnych športových organizácií so špeciálnym poslaním pôsobí na Slovensku množstvo mimovládnych športových organizácií, ktoré si vytvárajú svoje profesné a strešné organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou. Tieto organizácie predovšetkých slúžia vlastným členom, vznikajú a zanikajú podľa ich potreby. Vzhľadom na ich vzájomnú konkurenciu a lobingovému poslaniu nie sú partnerom štátnej správy s výsadným postavením.

Zdrojmi financovania športu môžu byť:

  1. a) prostriedky štátneho rozpočtu v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva (ďalej len „dotácia“),
  2. b) prostriedky ministerstva obrany a ministerstva vnútra v rámci ich rozpočtových kapitol,
  3. c) prostriedky z rozpočtov obcí,
  4. d) prostriedky z rozpočtov vyšších územných celkov,
  5. e) dary a príspevky od právnických osôb a fyzických osôb,
  6. f) príjmy z podnikania,
  7. g) prostriedky Európskej únie,
  8. h) vlastné prostriedky právnických osôb a fyzických osôb vykonávajúcich športovú činnosť,
  9. i) iné zdroje

Použité zdroje:

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/C 111/01 o vytvorení európskeho
kvalifikačného rámca

Správa o stave školstva na Slovensku

Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2014

www.wikipaedia.com

http://www.phd.sav.sk/

http://www.sportcenter.sk/

http://sport.gov.sk

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz www.cenastatu.sk

Internetový Sprievodca Trhom Práce,  Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Zapamätať prihlásenie