Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Oplatí sa študovať?

23.08.2012

Otázka, ktorú si kladú žiaci končiaci základnú školu, žiaci stredných škôl, vysokoškoláci, absolventi škôl, ale aj ľudia v praxi, rodičia a ďalšia verejnosť. Ide o významnú celospoločenskú tému, ktorá priamo súvisí s úrovňou škôl, s rozvojom a podmienkami jednotlivých odvetví hospodárstva. Od toho sa odvíja ponuka voľných pracovných miest a požiadavky zamestnávateľov na kvalifikáciu pracovnej sily.

Pri rozhodovaní sa o zvyšovaní kvalifikácie je užitočné oboznámiť sa so situáciou na trhu práce v SR v posledných rokoch, trendmi rozvoja odvetví hospodárstva a ich vplyve na zamestnanosť. Analýzu trendov zamestnanosti v rokoch 2000 až 2011 vypracovala TREXIMA Bratislava, spol. s r. o. (www.trexima.sk) pri využití výsledkov štatistického zisťovania Informačného systému o cene práce (MPSVR SR) 1-04. Vyplynuli z nej nasledovné závery:

  • vývoj sektorov hospodárstva SR v sledovanom období bol nerovnomerný,
  • zaznamenalo sa zvýšenie zamestnanosti v obchode, doprave a v ďalších službách,
  • pokles zamestnanosti bol v produktívnych odvetviach ako pôdohospodárstvo, priemysel, stavebníctvo a energetika, ale aj v textile, potravinárstve, celulózo-papierenskom a polygrafickom priemysle, v sklárskom a hutníckom priemysle.

V nadväznosti na uvedené štrukturálne zmeny sa ponuka voľných vyššie kvalifikovaných pracovných miest objavila v oblasti strojárskeho a automobilového priemyslu, elektrotechnického priemyslu, stavebníctva a tiež v bankovníctve, poisťovníctve a informačných technológiách. Zvýšila sa kvalifikačná náročnosť a zložitosť práce. V súvislosti s tým v hodnotenom období:

  • počet riadiacich pracovníkov sa zvýšil takmer o jednu tretinu, podobne ako podiel odborných pozícií pre tvorivých pracovníkov, odborných technikov a úradníkov,
  • najnižší záujem bol o málo kvalifikované administratívne práce, práce rutinného charakteru a práce s prevahou manuálnych činností,
  • počet kvalifikovaných robotníkov, remeselníkov a obsluhy strojov sa znížil takmer o 5 % a o 2 % u nekvalifikovaných pomocných prác.
  • Náročnosť a zložitosť prác vyjadrujú hlavné triedy zamestnaní. Vývoj podľa tohto kritéria je zaznamenaný v ukazovateľoch zamestnanosti podľa tried zamestnaní (graf č. 1).

Graf č. 1

S rastom potreby pracovných síl na kvalifikovane náročnejšie a zodpovednejšie pracovné pozície sa zvyšujú nároky na úroveň vzdelania, zručností a skúseností zamestnancov, čo sa odráža aj v podiele zamestnancov podľa hlavných tried zamestnaní v rokoch 2000 – 2011 (graf č. 1). Potvrdzujú to 3 hlavné triedy zamestnancov – Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci, Vedeckí a odborní duševní zamestnanci a Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci, ktorých podiel v rokoch 2000, 2005 a 2011 zaznamenal stúpajúci trend. V ostatných hlavných triedach buď zamestnanosť postupne klesala, alebo sa zaznamenali výkyvy – napr. v hlavnej triede Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode – rok 2000 11,1 %, rok 2005 12,4 % a v roku 2011 10,6 %.

Analýza ukázala, že v sledovanom období vzrástla priemerná úroveň školského vzdelania zamestnancov (graf č. 2). Svedčí o tom zníženie podielu zamestnancov so základným vzdelaním, ako aj stredným a vyšším vzdelaním, kým podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov sa zvýšil zo 17 % v roku 2000 na 24 % v roku 2011. V súvislosti s vykazovaním údajov o vysokoškolskom vzdelaní je potrebné uviesť, že v roku 2000 sa ešte nerozlišovalo vysokoškolské vzdelanie I. a II. stupňa.

V grafe č. 2 je za hodnotené obdobie 2000 – 2011 znázornený vývoj počtu zamestnancov podľa vzdelanostnej štruktúry.

Graf č. 2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
 
 
 
 
Významné rozdiely sa odrážajú v údajoch podľa jednotlivých stupňov stredoškolského vzdelania. Kým do pracovného procesu vstupovalo za sledované obdobie 2000 – 2011 viac vyučených zamestnancov s maturitou a úplným stredným všeobecným vzdelaním, výrazne sa znížil počet vyučených bez maturity a s úplným stredným odborným vzdelaním. V tejto súvislosti možno predpokladať aj určitý vplyv procesu prijímacieho konania na stredné školy uplatňovaného v slovenskom výchovnovzdelávacom systéme a v „ochranárskom“ prístupe rodičov k výberu strednej školy pre svoje deti – žiakov končiacich základnú školu, preferujúcom ich budúce vysokoškolské štúdium, bez zreteľa na reálne predpoklady jedincov a potreby trhu práce.
 

V neposlednom rade sú za výberom štúdia aj vyššie mzdy absolventov vysokých škôl. V súvislosti s tým bude užitočné ukázať, ako sa dosiahnutie stupňa vzdelania prejaví na výške priemernej hrubej mesačnej mzdy. Zo štatistického zisťovania ISCP (MPSVR SR) 1-04 za 1. štvrťrok 2012 podľa jednotlivých stupňov vzdelania vyplynuli nasledovné hodnoty priemerných mesačných hrubých miezd v EUR (Tab. č. 1):

Tab. č. 1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Z údajov tabuľky vyplýva, že v hodnotenom období boli hrubé mesačné mzdy za základné skupiny vzdelania (základné – stredné a vyššie – vysokoškolské) vzostupne diferencované, čo potvrdzuje platnosť zásady „Vyššie vzdelanie – vyššia odmena za prácu“.

Ak sa po oboznámení s faktmi analýzy trendov zamestnanosti a s priemernými mesačnými hrubými mzdami podľa stupňov vzdelania vrátime k úvodnej otázke Oplatí sa študovať?, odpoveď už bude pravdepodobne pozitívna. Keď nadviažeme ďalšou otázkou typu Ale čo študovať?, je už potrebné zvažovať svoje predpoklady, danosti, záujem o študijný či učebný odbor, ako aj jeho spoločenskú potrebnosť, zamestnanosť v príslušnom sektore hospodárstva, voľné pracovné miesta. Užitočným, praktickým a bezplatným pomocníkom je ľahko dostupný Integrovaný systém typových pozícií ako štruktúrovaný poradenský nástroj, ktorý nájdete na www.istp.sk.

« domov

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.